Vtipná kritika

Včera sa na telegrafii Markíza v správnom vodnom dajstve, presnejšie v spravodajstve premiér Fico ukrutne rozčuľoval nad svojími poslancami, že bude treba zase „výjsť medzi ľudí“ a začať sa s nimi rozprávať a podávať im ruky… Lebo, vraj, Smer musí začať pracovať tak, ako kedysi – a nielen pripraviť dve – tri predvolebné heslá z kresla kancelárie…

Kedysi som vymyslel takéto heslo – parémiu, ako jedu z tisícky svojich myšlienok – jednovetoviek, parémií: Kapitalizmus áno, ale s ľudskou tvárou… Bola to paródia na Dubčekove niekdajšie: Socializmus áno, ale s ľudskou tvárou. A keď som raz prišiel do Smeru na Súmračnú ulicu – čuduj sa svete – toto heslo tam už bolo vo dvore veselo odkukané a rozvinuté na transparente. Čudovalo by sa aj hejno modrožltých neóniek v akváriu na recepcii u prekrásnej Silvii… Prehľad – časť mojich parémií nájdete aj tu – klik https://www.facebook.com/alojz.mintal/media_set?set=a.750043618348729.1073741830.100000292938724&type=3

Premiér – včera v telke – mal pri tom zúrivo vyvalené oči a sedel pri ňom jeden z najväčších upadlíkov – Blanár, ktorý zapríčinil najväčšiu porážku Smeru v Žiline. Sedel si tam ani big newspaper – bohorovne v kresle podpredsedu. No asi išiel odporúčať – čo s previnilcami, ktorí nevyhrali voľby… Áno – veď boli časy, kedy tento ujo chodil po meste – áno presne takto, ako premiér vraví – každému sa už zdiaľky klaňal – uklonil na mušketiersky pôvabný spôsob – aj s famóznou briadkou ani kráľ Krásnobrad, podal ruku, pomáhal. Otvoril poslaneckú kanceláriu, prijímal návštevy. Ľudí to nadchlo – fascinovalo. Volili. Vtedy sa aj reálne zaujímal o reálny život… Volal aj mne – aby som išiel robiť k nemu…  Mediálneho pracovníka. Vtedy mi môj starší kámoš aj brat – režisér Milan Kosec, povedal – ale veď a prečo nie? Choď – henten tu chce fakt niečo zmeniť…

Lenže nič nezmenil. Hneď, ako vyhral voľby pred dvanástimi rokmi nad chorým po dopravnej nehode – Tarčákom – a vtedy by to vyhrala aj teta Droll, ak by kandidovala – no tak ihneď po tých voľbách vyrazil zo župy celú redakciu Regiónžurnálu – župných novín – mňa aj mojich kolegov, žurnalistov. A na baner pred budovu dal plagát: VIETE O TOM, ŽE MOŽETE PRACOVAŤ AJ V ZAHRANIČÍ? – No nie, nevieme – no úplne sme blbí, pomyslel som si. Len prečo sa vašim okupačným prdeliam najednou zacnelo po našich kreslách, keď ste toto dávno vedeli?

 A vtedy som veľmi obanoval, že som mu pomáhal s voľbami a nechal sa takto ex post zneužiť… Chodil som s kufríkom po meste ani taký kokô.ík jarabý a robil im kampaň za tri koruny – presnejšie, za podporu, ktorú som dostával od úradu ako nezamestnaní, no a k tomu mi prihodili čosi – aby som nebol pes. Hentým sopliakom som robil kokô.íka s tým – že potom sa uvidí. No a uvidelo sa – vyrazili ma na ulicu.

 Neplačem, ako sa mi niektorí snažia naoktrojovať – len žalujem – my, novinári vždy iba žalujeme – a hovorím pravdu – aby sa aj iní do budúcnosti v nich už nesklamali. Aby si už nikto nenašel na novom forde pod poslaneckými balkónmi župy na laku karosérie sedliacky odpľutú žuvačku ako čerstvý absolvent FF UK BA – Katedra žurnalistiky… Vy ste mi naň nedali a ja som potil krv, aby som ho mal… NIKTO nebude pľúvať na ničiu krv… Boha vášho.

Ja som už vtedy povedal, že toto bol prvý a posledný omyl Pána na nebesiach – nechať ich vtedy vyhrať voľby. Smer sa chce dnes aklimatizovať – lenže to už nepôjde. Premiér zúri, pení – lenže tamtí lídri – už pribrali, zostarli, zleniveli. A hlavne – už si nahrabali peniažky. Komu by sa teraz ešte chcelo asi tak šišmať so skalným bralom nad cestou v neúprosnom Strečne? Snívame o realitách, vodovodných lienkách a dovolenkách… Už nechodíme po meste s agitačnými letákmi pod pazuchou, lež s cestovným katalógom čajznutým kdesi v holičstve. Nikdy z nich už nevyžmýka to, čo chce. Iniciatívu. Už to nikdy nezvráti. Chcem vidieť, kto ešte takému Blanárovi podá niekde v Auparku asi tak ruku… Premiér sa zlostí, vraj proti nepriateľom Smeru vytasí aj starozákonné kameň za kameň – ba dvojnásobne. Teda chce ísť nielen do starohebrejských, ale až do akých pohnútok? Filištínskych?

Tu premiér robil po mne kedysi kliky – moje veci úspešne odkukávali na nete a propagoval sa – no i tak som mu nikdy nebol dobrý – lebo ho proti mne nahúckali a prisvojili si moje know-how, potrebovali ma schovať. Lenže mňa zatiaľ ešte nik neschoval. Povedal – vyjadril to aj prof. Tušer zo Žurnalistiky: „Pre boha, človeče, ale kde vy len beriete toľkoto energie?“ Starý znalec pomerov pochopil, že som nikdy nemal žiadnu protekciu, no i napriek tomu som sa ukázal, presadil…

A čo teda Smeráci ešte chcú? Veď oni nechceli dokonca ani tých, ktorí chceli ich. Takže teraz – no to som teda zvedavý, po kom sa ešte chcú do budúcnosti opičiť a ako to chcú zvrátiť – klik https://www.mojevideo.sk/video/2264b/ako_sa_premier_opicil_po_tyrkysovi.html