Vtipná kritika

Prisvojujem si autorstvo – nový žáner v novinárstve ako jej obohatenie. Všimol som si, že starí vinári, presnejšie noví novinári píšuci do internetových periodík – digitálnych – nikdy nepoužívajú a ani nepoužili na záver svojho článku žiaden link na nejakú pesničku, ktorú takýto ich článok evokuje. Robím to len ja. Neviem prečo to takto nerobia. Čítanie, najmä to úmorné, slovenské si občas zasluhuje aj menší relax, prestávku na oddych v podobe pesničky. Napríklad píšem o bicykloch – najmä pri rozborových žánroch publicistiky emocionálneho typu – a zavŕšim to pesničkou o bicykloch. Alebo píšem o vojenčine – tak zavŕšim to pesničkou od Kryla Moriturite salutan – a podobne. Robievam to iba ja a preto to vyhlasujem za svoj nový žáner v žurnalistike. Takto to dokonca môže dobiehať šoty z televízie. A takto to môže vkusne popularizovať hudbu, aj nové piesne, netreba ani rádio, lebo tam zase nič nevravia – len hrajú. Tento nový žáner – môže sa to volať napríklad Alojsius. Hm? Kde som to už využil? Tu napríklad, v tomto článku http://bignewspaper.blog.pravda.sk/…/bicyklove-porovnanie-…/

Tú pieseň – refrén – som si zapamätal dodnes, ale nikdy som ju už odvtedy nepočul a ani tu nenašiel – hľadal som ju na youtube už veľakrát. Až teraz… Veľmi často som používal slová jej refrénu – v mojich článkoch, keď som chcel zvýrazniť nejakú slávnu udalosť – napísal som prosto: Sláva ti, sláva ti,

autoportrét autor článku

vévodo náš… Pevne som veril, že túto pieseň „neznámeho“ folkového speváka niekto tiež už niekedy počul a bude vedieť, o čom točím. A ak aj nie – tieto slová hovoria za veľa aj bez pesničky. Sú veľavravné – akoby ti utvorili koridor. Totiž, vo sne by ma nenapadlo, že je to Nohavica. Aj mojej žene – často som toto ironicky hovorieval, vyspevoval: sláva ti, sláva ti, vévodo náš – keď ma dusila. Teraz som jej to pustil – áno, pamätám si to, povedala mi, ale ja som vedela, alebo skôr len tušila, že je to Nohavica – prečo si sa neopýtal? Myslím, že tú nahrávku od neho niekde máme – ešte na kazete. Svet je malý. No tak čo si mi to niekedy nepustila? No lebo si sa na šesť rokov totálne zamkol do zadnej izby a nevystrčil si odtiaľ nos – kým ti nedali ten doktorát. Ibaže – totálne si sa izoloval od rodiny aj od sveta. –
Ale, výborne.
P.S.:Moja vízia 11 – 2018 – predpokladám, že čoskoro sa bude niečo vážne písať o folkovom spevákovi Nohavicovi. Medzi nami – je to jediný človek, ktorého vôbec poznám – že by verejne priznal, že „byl ve státni“ https://sk.wikipedia.org/wiki/Jarom%C3%ADr_Nohavica