Vtipná kritika

HEJ, HOMBRE. Memento morea – pamätaj na smrť. Ale pamätaj predovšetkým na seba, na svoj život! Včera dávali v TV Markíza, že Ján Kuciak s Martinkou Kušnírovou boli zastrelení zbraňou LUGER 9. Aká náhoda – presne toto som nosieval so sebou denne ako člen Profistráže už v roku 1990. ČZ 85 LUGR 9. 25 metrov na presno – 50 metrov s obmedzenou presnosťou, 15 nábojov jeden zásobník – zázrak nášho zbrojného priemyslu. Cena vtedy – 15 tisíc Kčs. !!! Splácal som to 5 rokov! Z otočky a od pása som na strelnici trafil keramickú kachličku 20×5 cm, predtým som si od nej ale odkrokoval 25 krokov – akoby klasický stredoveký súboj. Ale tesne predtým, pred otočkou – najskôr som si zakričal jednu frázu zo svojho obľúbeného filmu: „Hej, Hombre!“ Otočka, vytasiť, obtiahnuť – prááásk.
Bola to prvá vec, ktorú som urobil, kvalifikácia – zbrojný pas, keď ma po ich big nežnej revolúcii zavrátili z miesta bezpečnostného technika ZVL PRIUS na najbližšiu vrátnicu. A to som nebol v strane. K tomu svojho vlčiaka pri nohe a výcvik v karate. Už vtedy! Moja vlastná iniciatíva – pochopil som, čo sa tu v republike ide diať… A aj sa deje…
Potom, keď som nastúpil v roku 1993 do redakcie Cieľ, – inak liaheň žilinských novinárov – vedel to o mne šéfredaktor Zdeno Gabriel, aj ostatní kolegovia, že občas nosievam so sebou do terénu aj „kvéra“. Niektorí – veľmi sa mi smiali. Videli to napríklad Kristína Frnčová, Zuzana Chovančíková – tie sa ale nesmiali, aj iní. Pýtali sa, prečo to robím. Povedal som im, že toto je jediný NOVINÁRSKY PREUKAZ – tvoj zbrojný pas a nie tam diplom zo školy. Alebo skôr redakčný preukaz, ktorý sme vydali aj upratovačke so skončenou ZDŠkou a tá sa ním potom hrdí, lebo len toto pýtajú od teba vo všetkých inštitúciách. A pustia ťa zadarmo aj do kina, stačí vytasiť placku. Diplom – doktorát žurnalistiky, vysokoškolský index nikoho nezaujíma a ani ho nikdy nevideli… Veľmi sa tomu smiali aj Igor Schnierer aj Jano Sliačan, ktorí z Cieľa prešli do novín Poradcu Podnikateľa – Žilinský žurnál a vydali ironicky takýto inzerát /voči mne/: Nemusíš mať ani zbrojný pas a ani vlčiaka, ovládať karate a ani nič iné, stačí ak si novinár a my ťa radi privítame v našom kolektíve.“ Dávali mi verejne jasne najavo, že sa ani nemusím snažiť uchádzať sa u nich o prácu, ak ma náhodou vyhodia z TV Sever. Už vopred sa rozhodli, že si vezmú radšej hocikoho z ulice, než mňa. Neviem, čo ich tak na mne naštvalo… Závisť veľká, písať vieme síce všetci od prvej triedy ZDŠ – len teda ako? Nikdy som sa nijako nepovyšoval – ale my, novinári, máme taký zvyk, že ak si prečítame článok od niekoho iného a je lepší než ten náš – začne nás duť a vyzurujeme žiarlivo na svojho blížneho.
Neskôr som kvéra predal, zbroják i profesiu zavesil na klinec a začal som sa viacej len venovať kanárikom. Každý vravel, že som nejako zoženštel.
No a teraz sa prečo už nesmejete, ujovia? Ale veď toto je jediná reálna kvalifikácia, ktorú ste mohli mať, keďže už nemáte ani len ten zbytočný doktorát. A čomu ste sa vlastne smiali ani Jemeljankovia? Vlastnej biede, nerozhľadenosti, alebo tomu, že ste ani nevedeli, v akej branži robíte? No a teraz sa prečo už nesmejete? Keby chodil J. Kuciak ozbrojený – poznal som ho z videnia – nestane sa mu to! Ani môj kolega Paľo Rýpal by nezmizol, keby chodil ozbrojený… Riešením nie je ani policajna ochrana – na chvíľu… Videli ste film Tri dni Kondora? No čo sa tak pozeráte? Mali sme len Modrú knižku? Veď na vojenčine som nosieval do služby aj samopal škorpióna. Mal som za sebou psychotesty, o akých sa vám ani len nesnívalo. Počuli ste niekedy slovíčko Doupov? Dva roky na strelnici západného okruhu pre celú Varšavskú zmluvu. Západné Čechy – Karlovarsko – tam už ani líšky nedávajú dobrú noc –

Tento Mesiáš? Za hlavou má Mesiac! Úplně jsem se již změnil, jsem naprosto jinej člověk 🙂 Píšem už len o včelách a vtáčikoch. Môže byť, ujovia? A čo vám tak na mne po celý život vlastne len vadilo? Viem, že som o ničom – ale ja za to prosto nemôžem, nezlobte se. selfportrait autor

dodnes je tam na mape len čierna diera. Ani názov rieky, ani dediny – nič. Bohom zabudnuté miesto. Tu som vozil najvyšších generálov aj pri výcvikoch v UAZe – maďarských, českých, slovenských, ruských – akých len chcete. Elitný štábny vodič… Ako Tagliaferri, ako Palma z filmu Na plný plyn… A toto mi malo byť teraz už v civile akože naškodu? Či iba na závisť? Takže žurnalistiku teda už nemôžem podľa vás robiť? Je to na vás moc? No tak si ju teda nechajte… A ani tlačového hovorcu do KIE, do Červeného kríža /kde som sa uchádzal/, do Stredoslovenskej energetiky /odkiaľ ma vyrazili/. Ani prednášať žurnalistiku na ŽU? Ani do Markízy – ujo Rusko – zdalo sa vám, že moc dychčím na mikrofón? A ani tlačového ujovi Blanárovi /ktorý ma vymenil bez dôvodu/. Tak teda nič nemôžem už robiť z verejného života, súdruh premiér? Ani, ani ani? Tak hovoríte – zapratať na 12 a viac rokov už do kolcentráku? Tak dobre, majte teda pravdu. Som o ničom. Píšem už len o včelách a záhradách. Ďakujem.

Veľmi jemný človek. Ale v tejto republike od roku 89 -úplne jsem se již změnil. Hej, Hombre! Všetci ste sa tiež zmenili. Niektorí dokonca až na nepoznanie – len či teda aj k lepšiemu, ako sa to stále hlása. Viac ukážka z filmu aj tuhttps://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/vb.100000292938724/1058685044151250/?type=2&theater