Vtipná kritika

A mali by si to uvedomiť najmä šéfredaktori, vydávatelia, záujmové skupiny, ktoré ženú nevinných mladých ľudí do nebezpečných tém. Verejne sa navzájom zastrašujú -vyhrážajú sa jedna druhej cez médiá, robia si no – no – no, akože kto na koho čo má… Keď som pred rokmi študoval Katedru žurnalistiky FF UK v Bratislave – nikdy odvtedy som nezabudol na prvú prednášku s profesorom Jurajom Vojtekom. Bola o vzniku novinárstva vo svete vôbec. Začal ju týmito slovami: DÚFAM, ŽE SI TU KAŽDÝ PLNE UVEDOMUJE, ŽE VEREJNÁ MASOVÁ INFORMÁCIA MOŽE ZABÍJAŤ! Nastalo hrobové ticho… Povediac pravdu, vtedy, v roku 1996, som sa tomu v duchu i ja sám trochu udivil… Ale ako sa ukázalo, tento pán je naozaj veľmi múdry človek. Zo žiadnej inej skúšky som nevyletel, ale túto ma prosto – nechal zopakovať, osvojiť si…Ten mi zdvihol charakter! Bol prísny nielen výzorom – typický človek, akoby skôr z Britskej snemovne lordov – no vedel rozlíšiť machrovanie od skutočného záujmu o vec.Celý život sa pohyboval medzi hercami a spevákmi – písal o kultúre.

A nebanujem.

Rád by som ako doktor Katedry žurnalistiky FF UK v Bratislave poznamenal niekoľko faktov k súdobému slovenskému i svetovému novinárstvu. Keď som pred rokmi chodil na túto školu, boli tam vyučované niektoré veľmi neľahké predmety. Jedným z nich sú aj Dejiny amerického novinárstva a Dejiny anglického novinárstva. Toto bola ako učivo tak ťažká látka, že si na nej vylámal zuby – historicky – nejeden študent. A neskončil… Tieto škúšky boli považované za kľúčové. 200 – 300stranové skriptá sa týkali vývoja žurnalistiky na Západe. Najmä teda v kolíske žurnalistiky – v Albióne. V tých skriptách bol celý vývoj novinárstva v oboch krajinách, napísali ich pán prof. Juraj Vojtek – vtedy vedúci katedry a pán doc. Šefčák. Okrem iného – boli na stáži v Anglicku. /Prvé svetové noviny Weekly News, 1622 – Tomáš Archer, Nataniel Butter a Nicholas Bourne –

ak si to dobre ešte po rokoch pamätám 🙂 / a z tohto vznikli tieto informácie, skriptá a predmety. Tieto skriptá boli tak dlhé, obsiahle a podrobné, že sa mi v noci sypali samé zo skrine, mátali ma, budili, aj keď som prispal… Pri ich čítaní a učení sa ma naozaj niekoľkokrát zmocnila myšlienka – prečo sa mám toto všetko učiť: roky vzniku periodík, mená šéfredaktorov, názvy novín, novinových reťazcov, vznik prvej inzercie, balíky peňazí, zisky náklady periodík – a do toho všetkého ešte aj opisy MAFIE – kto, čo, kedy dal uverejniť – akú výstrahu, akú výzvu, aké palcové titulky na ublíženie komu a za aké výroky a podobne. Ako sa písalo o krízach, o bostonskom čajovom puči, vzniku USA, vojne kolónií… Politici a rôzni mafiáni sa nešetrili na ich stránkach vo svojej výkričnosti, obvineniach. Doslova sa predvádzali. Z toho všetkého som po rokoch pochopil jedno: Ale veď ten profesor Vojtek – ale veď ten chcel, aby sme plne poňali všetko, čo môžu noviny – médiá priniesť a nebral to na ľahkú váhu. Došlo mi, že ten profesor má naozaj pravdu a aj to, prečo ak niekto neprešiel touto skúškou – vyletel zaraz z katedry: TU IŠLO NAJMA O TO – POCHOPIŤ, čo je to vlastne práca s INFORMÁCIOU a čo všetko môže PRINIESŤ. A toto sa dnes už na iných masových komunikáciách, školách, neraz aj na rýchlo zbáchaných univerzitách – žurnalistikách UŽ NEVYUČUJEÍ? Vtedy povedal novinárovi Paľovi Rýpalovi – ktorého si pozorne vypočul aj s jeho kontrargumentmi – viete, vy už ale túto školu vlastne ani  nepotrebujete… A stala sa zvláštna vec – tento novinár, môj kolega z katedry aj z TV SEVER  je dodnes nezvestný, zmizol! Videl profesor – mal vízie

budúcnosti? Bol až takýto múdry?

P.S.:

Včera som sem zavesil siahodlhý článok o tom, aké sú moje skúseností s ľuďmi z jedinečnej a rázovitej obce Štiavnik. Moje skúsenosti a poznanie ich nátury, ako som ju spoznával prostredníctvom mojich konkrétnych kolegov z práce a aj brigád – už od 15 rokov, kedy som brigádoval aj pracoval na Bytčiansku. Napísal som, že vo všeobecnosti sú nesmierne húževnatí, nevídalé pracovití, vynaliezaví, zanietení, duchovne veľmi silní a dôslední. Sú to moje osobné, nielen novinárske skúsenosti, o ktorých nikde v médiách nezaznelo vôbec nič. Napísal som to najmä preto, že som chcel poukázať, z akej obce, s akým naturelom, mentalitou pochádzal zavraždený novinár Ján Kuciak, ktorý práve študoval na žurnalistike v Nitre. Článku sa však dostali také komenty, ktoré som považoval za absolútne nehodné, nepochopené, a tak som ho prosto – asi ako svoju prvú vec v živote – zmazal. Načo verejne hovoriť o svojich draho vykúpených pracovných, životných skúsenostiach a k tomu ešte citovať ľudí, ktorí mi povedali svoje názory, skúsenosti, empírie? Menej bude viac, hovorieval mi môj duchovný i odbornostný učiteľ, kamarát, režisér Viliam Roháček.