Vtipná kritika

Obchodný dom na sídlisku – a pred ním sa tradične kupujú kapry. Tu sa mi to dnes stalo. snímka autor

To je zvláštne. Po desiatich rokoch ma žena zase poslala kúpiť kapra – na Vianoce jedávame už len filé.
Pomaly jak vegetariáni, vegáni. Jak nejakí čudní sektári. Naposledy, asi pred desiatimi rokmi som kúpil kapra – bol krásny, biely – zvláštny. Aj sa s mojou rukou hral vo vani, aj s deckami. Bol hravý, inteligentný, skrátka, bol iný. A ja som ho zabil a „zhutal“. Ale som to obanoval, lebo žena mi vravela pri pečení – pozri, tento je celkom iný, než tie, čo sme mávali predtým… Veď, ale len, aké má biele mäso a skoro vôbec žiadne kosti… A ako výborne chutí… Ty, nebol to náhodou kráľ kaprov? Alebo nejaká iná ryba vpletená medzi ten vylovený húf v rybníku? No ale ja ti neviem…
A teraz som sa rozhodol – zase pokúšať osud. Boli tam – v kádi aj sú pred Maxom. Nikde nič – nokoho, ale keď som tam prišiel – kapor vyskočill psychotronicky z kade rovno na mňa, smerom ku mne – aj Ajka to videla – ako keby zachráňte Willyho – no tak som ho zas nekúpil. Starý sa robil, že telefonuje, že to nevidí, tak som ho na to upozornil. Naháňali ho tam po dlážbe s podberákom – už to bolo trápne. Chcel som to nahrať na mobil, ale som sa až hanbil. Aj pes sa bál, ťahal sa preč – keď som kapra chcel chytiť do rúk ja a dať nazad do vody… No tak som ho už zase nekúpil. Povedal som im, že nech mi dajú takého, čo im už skapal. Ale oni že to už neskape – jelikož již přežil trasport vod těch budějovickejch rybníku, no jo hele Franto. Vraj mi ho zabijú, vyčistia, ak chcem – neviem, pošlem tam večer radšej syna… Alebo, čo mám vlastne robiť?
Náhoda? Dejú sa tak zvláštne veci – veď idú Vianoce. Každý rok ako chlapec – stáli sme na centrálnej tržnici v tlačenici na kapry za socializmu. Strávili sme pri nich hodiny a hodiny, bola to naša vianočná pasia – hrať sa tam s nimi, pozorovať ich. ale – nikdy tam žiaden v živote nevyskočil. Ani u nás doma z vane… A u vás áno? Len raz, teraz si spomínam, bol som ešte malý chlapec, na starom byte – to otec ešte žil. Bolo to zavčas ráno na Vianoce. Ešte sme všetci spali – tichúčko, brieždilo sa. Len zrazu výšplech a bum – a kapor bol v kúpeľni z vane von na zemi – ja som to začul, zobudil

Nedávno deti urobili hneď neďaleko obchodiaku na sídlisku aj takéhoto morského živočícha. snímka autor

sa a zalarmoval otca…
Sorry, som takmer ako Santa Koryfej. Moc sa mi nechce – už ani toho kapra surovo tasnúť – zabiť. Pred desiatimi rokmi som zažil to s tým kaprím kráľom a odvtedy jedávame len filé. Keď som býval u svokry – svokor bol ešte mäkší, než ja – tak som sa tejto úlohy zhostil osobne – ale teraz…. Som živočíchar, chovateľ, Aquarius, aquaterarista, a možno aj rybár ľudí. Zvieratá to cítia – čudovali by sa, keby som ich išiel zarezať a nejapne „zhutať“. Sadli by mi ešte na ruku motýle? Necítili by s nej ten nôž? Nestratil by som dôveru prírody? Ešte počkám, či im tam dáky neskape, alebo si kúpim možno z mraziaceho boxu – nejakého už skapatého – lenže nikde také naporcované nevidím. S tým kaprom – pripadá mi to ako akýsi krvajsko-kresťanský, židovsko-abrahámovský či jehovisticko-sektársky surový vianočný test pre človeka a jeho psychiku a normálne sa obávam, aby sa mi z tohoto potom netriasli po celý rok ruky. Zabiť, či nezabiť? Nezabiješ… Vraví prikázanie. A možno, ak práveže zabiješ – možno už nebudeš mať počas roka žiadnu chuť moc sa vytočiť a prizabiť svojho blížneho. Potravinová sebestačnosť, hm. V zjavení Jána, teda v Biblii sa píše, že Jánovi sa prisnilo – a máme zabíjať, tĺcť a hodovať… Zvláštne, zvláštne. Nie je to pritvrdé na náboženstvo a cirkev? Už aj Soboda zvierat by možno namietala…   

Neviem, ale takto akosi mi tento zvláštny rituál, takto akosi tento cirkevno – spoločensko – psychologicky zvyk pripadá. No zároveň, je mi ľúto tých chalanov z Česka, že sem merali toľkú cestu – vystávajú tam v zime – a aj by som od nich kúpil živého – lenže asi by som ho potom pustil. Lenže to vraj – zase v rieke nevydrží, zdochne. A či by to nebolo odo mňa aj farizejstvo – veď jedávam hydinu, hovädzinu  aj iné počas roka. Asi som mal kúpiť toho, čo vyskočil a pustiť ho do Kysuce. No, ale, čo keď Ajka sa ho hrozne bála a veľmi sa odtiaľ ťahala domov.
A čo vy – kúpite si „letos“ živého kapra? Alebo radšej ani za toho živého Pána nie? No ja vám neviem…
Kto neverí, že kapor vyskočil v mojej prítomnosti a zvieratá cítia moju energiu už na vzdialenosť a tá im niečo hovorí – klik sem https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/vb.100000292938724/2156844607668616/?type=3 

Ale dodatočne vkladám aj link na tie kapry u nás https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/2377024495650625/