Vtipná kritika

/BESEDNICA/

Tak toto bolo dobré. Spomenul som si. Za socializmu – keď sme mali asi tak okolo 18tky, – 80té roky, chodievali sme do krčmy v Zástraní – U Kolšovského, drevenica na kopci tesne pred dedinou – v lese. Pivečko, gulečník, čerstvý vzduch, korbáčiky, úplne čierna kofola – krígeľ za 50 halieri, rogalisté z Ostravy – no jo, hele, Franto -prosto výlet, veget. Medzi vojnami tu bolo na Straníku vychýrené letisko, kde sa učili asi všetci slovenskí i českí piloti… Kámoš, dnes už zosnulý Laco Hromada – vnuk známeho žilinského pána staviteľa, tam mal aj chatu v chatovej oblasti a my zas chalupu, drevenicu v dedine. Môj otec choval holuby, chodieval tam denne – miloval ich na celý život už od detstva. Kedysi po vojne sa tu aj pásavali kravy – aj Tepličania, aj Zástranci, Zadubanci, Sňažničania. Vzácna hora, tichá tôňa, miesto, kde dodnes rastú super huby. V tej krčme – nie také bohapusté ako dnes. Večer, ale aj doobeda – nabité. Pivo tieklo potokom aj patokom. A pritom sa alkohol predával až o desiatej. Ale za socializmu to bolo tak – sotva slnko vyliezlo, hneď bola plná krčma ohltancov… Aj v robote ráno na dielni – strčil si hlavu do skrínky a hodil do seba panáka. Keď to zjastril majster, dal si tiež – ale veď to bolo utužovanie soc. kolektívu, v priamej súvislostí s plnením prac. povinností…  Tu, na Straníku – desina čapák – stála tak nejak 1,70 koruny a dvanástka tuším tri koruny – kvalitná smotanová pena cez okraj. Ak ti bolo horké – najmä ženám – old krčmár, crkol ti doň aj štamperlík malinovky – sirupu – lesná zmes. Sebeobranný tustý krígeľ s ručkou, ryčanie vetráka, rinčanie pohárov umývaných v oceľovom umývadle na pulte so zdvihnutou „pípňou“, nabité – vrava jeden cez druhého jak v callcentráku, jak v blázninci, každý sugestívne vysvetľuje s marskou v papuli, filmová hviezda, ani Delon so žitaneskou. Krúži rukami, akoby čarova – . mesmerizmus – už si aj v tranze. Silný hypnotizmus. Dostane sa mu priestoru, každy ťa vyslyší. Sedenie dookola stola v dymovej clone nad hrubým popolníkom ani tlupa jaskynných medveďov pri ohni, obcecávanie krígľov. V kúte na zvláštnom stolíku taký smiešny predpotopný ponorný ohrievač na pivo – to aby si komfortne –  nenachládol. Takto podobne to vyzeralo aj v prvej kapitole nazvanej Čierny leopard, knihy Karla Maya – Poklad na Striebornom jazere – všetci karované košele, šatka kolo krku, družstevné cowboyské čižmy na nohách, úplne ako ten Cornel Brinkley s tou bandou korheľov medzi bedňami na palube toho dreveného parníka Mississippi. Všetci v zapálenej už debate, červený už v ksichte – a to nám „rezalo“, to nám bolo ako chlapcom neskutočne smiešne. Pozrieš do jedného rohu – hurónske rehoty, pozrieš do druhého, pivo už na stole: Tak ešte dve borovičky, pán vrchný… /A pritom ukazuje tri palce na ruke./ No, nasmiali sme sa… Na druhý deň sme spomínali, čo sme tam videli a zažili, hrali sme aj divadlo, napodobňovali ich.

Nebohý – old krčmár Kolšovský tam mal aj obrovského čierneho Nemeckého ovčiaka – ležal pod stolom – mal už aspoň 15 rokov, ale v jeho prítomnosti – nik si nedovolil moc vyskakovať, robiť bordel, vyrývať a tak… V živote tam netelefonovali a nevolali príslušníkov, aby prišli “zjednať nápravu” či “krotiť vášne”. Môj dnes už zosnulý sused odtiaľ v našej ulici o drevenicu ďalej – Karol Pažičan – vždy mi vravel, Lojzko, a to si pamätaj, na Slovensku, čo sa týka čerstvého vzduchu – Tatry a Zástranie… Iný môj sused – tiež už zosnulý Ján Mičica bol bratranec pilota Mičicu, ktorého zastrelili v pražskom lietadle únoscovia, rocková skupina Mimikry nenávidiac socializmus – OBRÁŤ TO NA MNÍCHOV – je to sfilmované aj v Majorovi Zemanovi – ale o tom vám poviem niečo až nabudúce. Klik v 01:06:00 https://www.youtube.com/watch?v=YW5YFHOlKjo  Čapovali tam vtedy, tuším, Ostravar. Dali sme reč s chlapmi o pivách, potokoch a patokoch – o ich kvalite a vtedy nám tam jeden old  kulák zo Zádubnia povedal pri stole takúto zvesť, ktorá sa tradovala po celej ČSSR. Pýtal som sa prosto – prečo sa tam čapuje pivo až z Čiech, keď aj my tu máme kvantum pivovarov – v Martine, v Bytči, v Topoľčanoch a tak ďalej. To kvôli tým rogalistom, či čo? No ja by som si dal teraz Topvar, Martiner, alebo, aj to „nemecké“ Konbier. Ten kulák s cigaretľou Detva či Bystrica bez filtra v za uchom mi povedal so spiklenecky prižmúreným okom, že kedysi, bol v Čechách – v Plzni na vojne a aj ho potom prevelili – kdesi na Slovensko. Vraj cez vychádzky chodievali vždy všade na pivo, Švejkovali a porovnávali, zberali aj pivné etikety, podnosy a tak. Údajne – ak si kúpim fľaškové – zásadne len hnedú a nikdy nie zelenú fľašu – a takéto nám už predvojnové mazácke ponaučenia… ALE – A TOTO JE DOLEŽITÉ – Vraj my tu v Československu máme jedno najlepšie a ani zahraničím neporaziteľné pivo, na ktoré sa nik nechytá. Vraj je liečivé… A vraj v istom pivovare, kde vyrábali isté, menej známe pivo – chceli sa nenápadne porovnávať – konkurovať, zviditeľniť sa pred Husákom. Vraj odtiaľ poslali vzorku toho piva na odborný rozbor kvality. Akože inak, poslali to do laboratória vraj svetového československého pivovaru – do Plzne. Neveril som mu, že v Plzni majú na toto – výrobu – údajne aj špeciálnu vodu, potok a nie patok, suroviny, chmeľ, slad… Vraj všetko ešte lepšie ako v Jednotním zemědělským družstvu – JZD Slušovice so Šubom.

Očakávania veľké, nadšenia ešte väčšie… Neprišli však žiadne ovácie. Po krátkom čase prišla správa – depeša s výsledkom rozboru vzorky onoho piva. Českí laboranti, sládkové a pivaři odpísali vraj len jedinú vetu, ODBORNÍCKY posudok na to pivo: KÚŇ JE ZDRÁV! Dopovedal mi to ten kulák s červíkom na baretke a stále ešte so spiklenecky prižmúreným okom rachol do seba ešte jeden poldecák borovičky, zaprisahal ma, aby som to ale nikde nerozkecal – že by ho „zaistili“, identifikovali, stotožnili, vypočuli, vyfáckali a prijali opatrenia za účelom zlepšenia jeho neblahého postoja, privreli za rozvracanie socializmu… – a začal sa hovädne erdžavo rehotať na celú tú drevenicu, ako keď ráno v zime štartuješ na dvore družstevný totiž traktor…

Do kelu, ale veď, čo sa to len so mnou teraz deje? Dal by som si teraz také jedno kvalitné, voňavé a orosené… Hypnotizmus, mesmerizmus, magnetizmus – silný tranz a hypnotizmus – socializmus. No nič, idem ešte mrknúť do chladničky…