Drogy nie – áno, loptu. snímka autor
Drogy nie – áno, loptu. snímka autor
Išiel som nedávno okolo tohto plagátu pri múre niekdajšieho letného kina na Bôriku. Teraz je tam ihrisko na volejbal. Udrel mi do očú. Uvedomil som si jednu závažnú životnú skutočnosť – čo je to vlastne lopta? Celý svet, celý život, určite život a svet dieťaťa…
Keď som kedysi ako novinár modrých Zdravotníckych novín navštívil v Žiline ordinariát AT MUDr. Ivana Chabana – poslanca – venoval mi veľmi málo času. No bolo to tak poučné, že som si to zapamätal dodnes…Doktor bol vedúcim záchytky, hovoril mi o ťažkých prípadoch – aj pre zdravotnícky personál. Hovoril o alkohole, na ktorý niekto má nesmiernu slabosť a nezbaví sa ho do konca života a preto by nemal nikdy piť. Ani kvapku. Vravel, že videl kvantum zničených rodín, osudov, ľudí…
– Viete, je to všetko pritom tak jednoduché… Stačí len jedna – jediná lopta v živote. Dieťaťu musíte dať svoj čas, svoju prítomnosť a loptu. Venovať sa mu, pohrať sa s ním, vychovávať s trpezlivosťou, počúvať ho. Viete, len jedna-jediná lopta… a všetko sa mení. Netreba peniaze, žiadne veľké majetky… nič. Jedna-jediná lopta, aby sa dieťaťu rozžiarili oči…
– Ako veľký novinársky nafúkanec som si v duchu vtedy pomyslel – no a toto má byť celá reportáž? O jednej-jedinej lopte? Ako to mám dať vlastne do novín – takúto jenoduchosť?
Ale áno. Postupne som v živote zostarol a pochopil, čo mi to vtedy vlastne tento lekár rozprával – inak hlavný slovenský poradca vlády pre narkomániu, toxikológiu. Čo som ja ale vtedy vedel, s kým mám tú česť? Pospomínal som si, ako loptu – futbal – šport vôbec milovala celá generácia našich otcov, dedov. Ako mi otec ako chlapcovi hovoril, že hrávali futbal aj celý deň pri pasení kráv. Ako sme si išli kúpiť prvý futbal – televíznu loptu. Jednoduchí chalani, ale aj veľkí páni. Ako chodili na štadión ku starému Zvarovi, Bezdedovi, Kozinkovi. Sám som zažil aj s kámošmi v základnej škole futbalovú prípravku na škvarovom ihrisku v Budatíne s trénerom Muhelyim.
Áno, jedna lopta za tri koruny – a táto spomienka ma dnes až dojíma. Jedna lopta a hráš na tráve celé prázdniny aj bosý. Prašiak na koberce – to bola bránka. Hrávali sme to za domom, pred domom, hrával som to s Dušanom aj Stanom Grigom z vedľajšieho paneláku… Boli sme šťastní. Takisto badminton, volejbal, vybíjanú… Aj pri nočnej pouličnej lampe. Nie a nie prestať. Ľudia z paneláku nás okrikovali z okien, ale nám to nevadilo.
Áno jedna lopta letiaca vzduchom ako planéta dokáže zaujať všetky ľudské pohľady aj asociácie, – René van de Kerkhof, bosý Pelé, Michael Platini, Di Stefano, Antonín Panenka, Marek Mintál, Maradona aj iné hviezdy… Snívanie, vízie, užitočne strávený voľný čas – a šport vôbec. Nechajte deti snívať – dajme toto dieťaťu, mládeži, vráťme im to!