Vtipná kritika

Boh vravel Mojžišovi: Som všade, VŠADEPRÍTOMÝ, SOM ten, ktorý SOM. Nájdeš ma pod kameňom, v rozťatom polene – aj tam ma nájdeš… snímka autor

Tak, priatelia, zasadil som pred panelákom nový ovocný strom na poslednú chvíľu. Šiel som nájsť do blízkeho lesoparku kamene, ktoré sa dávajú na to, aby ho hneď psíčkari neošťali a aby nezvädol. A našiel som… Áno, tento zatracený Lojzo – tak ten sa len tak nezdá a veru ani nevzdá! Prečo? Tak! Má neuveriteľné šťastie v živote, len ho zbytočne príliš rád rozdáva…. Tak, priatelia, hoci ešte nie je tajomná Svätojánska noc, kedy sa otvárajú záhady Zeme, lietajú svätojánske mušky, tancujú víly v lesoch a škriatkovia ukazujú svoje poklady – podarilo sa mi už v mesačnom predstihu nájsť spolu s fenkou Ajkou niečo veľmi tajomné a záhadné… Kedysi našla už aj hrdzavé kľúče od auta po zime a zlezenom snehu, Potom aj kórejskú polodotrhanú bankovku, striekačku… Čo všetko ešte spolu nájdeme? O to viacej, že sa nám to podarilo bez navigácie GPS – len tak na svoju detailistickú náhodu, na moju vnútornú íciu, čiže intuíciu… Bez toho, že by som o tom vôbec chýroval – slýchal. Nie nadarmo mi kedysi zosnulý old šéfredaktor Zdeno Gabriel hovorieval: „Teda, vy máte ale raťafák… Vy máte ale novinársky nos. Človeče, ale veď vy ste vždy presne tam, kde sa niečo deje!“ Starý svetobežník – ten hneď vedel, ktorá bije a s kým má tú česť, keď som sa jedného dňa najednou zjavil v zárubni jeho redakcie.
Pozrite si moje videjko a potom aj túto stránku, aby ste videli, aké som mal šťastie. Jsem Všudebílek – boháč, pracháč… Tento poklad, ako som sa dozvedel – je celosvetová iniciatíva a je ich na svete takto ukrytých viacero. Mal by som sa zapísať do priloženej písanky, niečo si z toho zobrať. Niečo tam dať a schovať ho zase tam, kde bol. Hľadá sa navigáciou, ale ako vidím, už rok ho nikto nenašiel. Sú tam krásne veci, talizmany – milé, plné lásky a života. Ale aj medaila od svetového iniciátora pokladu Geocaching z USA. Tak toto bude ťažké, niečo si vybrať… Čo chcete v živote? Lásku, či medailu – uznanie? Alebo vám postačia len usmievajúce sa ružové mačičky?

Práve – chcel som v piatok kolegyni povedať v robote – lenže nám zazvonil do toho telefón – ako mi z firmy ESSO zo Západného Nemecka poslali kedysi za socializmu dve nálepky ako malému ešte chlapcovi, ktorý vedel ledva písať – no napísal im. Po pol roku… Už som ani nedúfal, už som aj zabudol… Ale zrazu bežala ku nám cez celé sídlisko poštárka s obálkou nad hlavou, za ňou bežal kŕdeľ detí ukazujúc, kde bývame. A krič

Zápisník, údaje z celého sveta. Pečiatky… Prvýkrát bol poklad nájdený v roku 2013. Naposledy presne pred rokom. Zniesol i lánsky sneh. Okrem iného krásny talizman – REBEKA. A toto všetko som našiel bez navigácie GPS, súradníc, len intuitívne. Snímka autor

ala na mamu už z diaľky do nášho okna: „Pani Mintálová, prišiel Vám dopis až zo Západu…“ Všetci to videli – škúlil s údivom aj starý Ungár sused hneď vedľa z prízemia, ktorý chodil do Tuzexu, pri ktorom sme bývali na Hlinách IV, častejšie než do Potravín… Bol som vtedy najväčší frajer, najväčšia hviezda na sídlisku. Tá nálepka – nevošla im ani do obálky, museli ju zohnúť – ESSO – kožená motoristická rukavica akú mal len Niki Lauda z Formulí 1 – s vyrezanými hánkami a cvočkom cez zápästie so zdvihnutým prstom… Presne taká, ako sa teraz kreslí lajklík. Presvecovali ju cez lampu všetky kontrarozviedky sveta… Celý poklad aj s jeho obsahom je tu aj tu https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/2546661365353603/
A tu mám teraz takýto podobný pocit. https://www.geocaching.com/play