Išiel som nedávno okolo tohto plagátu pri múre niekdajšieho letného kina na Bôriku. Teraz je tam ihrisko na volejbal. Udrel mi do očú. Uvedomil som si jednu závažnú životnú skutočnosť – čo je to vlastne lopta? Celý svet, celý život, určite život a svet dieťaťa…
Keď som kedysi ako novinár modrých Zdravotníckych novín navštívil v Žiline ordinariát AT MUDr. Ivana Chabana – poslanca – venoval mi veľmi málo času. No bolo to tak poučné, že som si to zapamätal dodnes…Doktor bol vedúcim záchytky, hovoril mi o ťažkých prípadoch – aj pre zdravotnícky personál. Hovoril o alkohole, na ktorý niekto má nesmiernu slabosť a nezbaví sa ho do konca života a preto by nemal nikdy piť. Ani kvapku. Vravel, že videl kvantum zničených rodín, osudov, ľudí…
– Viete, je to všetko pritom tak jednoduché… Stačí len jedna – jediná lopta v živote. Dieťaťu musíte dať svoj čas, svoju prítomnosť a loptu. Venovať sa mu, pohrať sa s ním, vychovávať s trpezlivosťou, počúvať ho. Viete, len jedna-jediná lopta… a všetko sa mení. Netreba peniaze, žiadne veľké majetky… nič. Jedna-jediná lopta, aby sa dieťaťu rozžiarili oči…
– Ako veľký novinársky nafúkanec som si v duchu vtedy pomyslel – no a toto má byť celá reportáž? O jednej-jedinej lopte? Ako to mám dať vlastne do novín – takúto jenoduchosť?
Ale áno. Postupne som v živote zostarol a pochopil, čo mi to vtedy vlastne tento lekár rozprával – inak hlavný slovenský poradca vlády pre narkomániu, toxikológiu. Čo som ja ale vtedy vedel, s kým mám tú česť? Pospomínal som si, ako loptu – futbal – šport vôbec milovala celá generácia našich otcov, dedov. Ako mi otec ako chlapcovi hovoril, že hrávali futbal aj celý deň pri pasení kráv. Ako sme si išli kúpiť prvý futbal – televíznu loptu. Jednoduchí chalani, ale aj veľkí páni. Ako chodili na štadión ku starému Zvarovi, Bezdedovi, Kozinkovi. Sám som zažil aj s kámošmi v základnej škole futbalovú prípravku na škvarovom ihrisku v Budatíne s trénerom Muhelyim.
Áno, jedna lopta za tri koruny – a táto spomienka ma dnes až dojíma. Jedna lopta a hráš na tráve celé prázdniny aj bosý. Prašiak na koberce – to bola bránka. Hrávali sme to za domom, pred domom, hrával som to s Dušanom aj Stanom Grigom z vedľajšieho paneláku… Boli sme šťastní. Takisto badminton, volejbal, vybíjanú… Aj pri nočnej pouličnej lampe. Nie a nie prestať. Ľudia z paneláku nás okrikovali z okien, ale nám to nevadilo.
Áno jedna lopta letiaca vzduchom ako planéta dokáže zaujať všetky ľudské pohľady aj asociácie, – René van de Kerkhof, bosý Pelé, Michael Platini, Di Stefano, Antonín Panenka, Marek Mintál, Maradona aj iné hviezdy… Snívanie, vízie, užitočne strávený voľný čas – a šport vôbec. Nechajte deti snívať – dajme toto dieťaťu, mládeži, vráťme im to!
mas mylnu informaciu, tak kde je volejbalove ...
Celá debata | RSS tejto debaty