Včera večer – keď som išiel z roboty, budovy, kde sídli Azet – niečo akoby mi chýbalo na jej vstupných dverách. Išiel som z práce ďalej, ale… omg – plápolali kahance pri synagóge v Žiline /a to nás vraj Židia nemajú radi/, na Mariánskom námestí a iste aj inde – za novinárom Jánom Kuciakom a jeho snúbenicou Martinou Kušnírovou. Ľudia sa pristavovali a každý niečo dodal, alebo si aspoň pomyslel. Ja nemám čo dať, povedať, ale – mám dvoch takých synov, ako sú títo dvaja, a tak som si pomyslel svoju najlepšiu báseň, ktorú som kedy napísal pred rokmi, keď som bol ešte mladší – Grál 1, Grál 2 a Grál 3. Lebo dodnes mi nik nevytĺkol z hlavy, že niekedy na tomto svete, nejaký ten básnik – Špína, filozof či duchovný aj napísal, povedal niečo lepšie, podal výstižnejší obraz tohto života a sveta, sorry. /A to mi raz písala jedna nádherná pani, že ak toto odvolám – bude mať i naďalej o mňa veľký záujem… Nikdy som to však neodvolal, a tak som ju ani nikdy nestretol./ Áno – takto to je, a na tom trvám – takto realitou je často korunované naše ľudské snaženie sa na tomto svete a tak veríme aj v lepšiu budúcnosť. Snímky autor
Grál I
V kontúrach vlastnej výseče
kráčaš, môj malý človeče.
A hoci oči otvoríš,
sfúknem ti viečka – iba spíš.
Láska je modrá obloha
i pohár hrozna od boha,
z ktorého v mračnách holubov
začuješ zvláštny chichot slov.
Láska je tyrkys v lagúne,
veritas bytia vo víne.
Nie more búrok, temných snov,
rozbité krúpy z oblakov.
Tak vstávaj, kráčaj alejou!
Ostré sú skaly v ceste tmou.
Havrany v kríkoch bez ruží,
až duša plače v kaluži.
Však nechaj mesto za sebou,
anjelov s tvárou kamennou.
Z kopijí hrotov ohrady
a búdky vtáčie… Pre hady!?
Grál II
V kontúrach vlastnej výseče
kráčaš, môj malý človeče.
A hoci oči otvoríš,
sfúknem ti viečka – iba spíš.
V nádeji zámok skrýva sa
nádvorie, veža belasá,
rozhľadňa sveta pre všetkých,
komnata túžob posledných.
Choď, kráčaj ta – kde sveta bôľ:
vták corvus kľúče ukradol.
Tam oprieš v okná túžby tieň,
až v pánte zreve hrdze srieň.
Vymknutá veža zázrakov.
Dosť bolo v chlievoch perál, slov!
Čo prievan zdúchne do lesa,
koryfej v kúte zrehlí sa.
Rozkvitá planá záhrada.
Rytier sa v tebe zakráda,
že láska v stromoch skrytá je,
to z vína cíti, zo síl – vie.
Grál III
V kontúrach vlastnej výseče
kráčaš, môj malý človeče.
A hoci oči otvoríš,
sfúknem ti viečka – iba spíš.
Aleja suchá, tŕnia šum.
Len v diaľke luna aurum,
indigo noci, panorám.
Choď ďalej, zažni biely chrám!
Sad rána, kvetov šelestných.
A studňa vína – nový dych.
Slávik i do tmy spieva tam.
Šumivý pijúc drahokam.
Kráčaj, môj malý človeče!
Nech ešte dnes ťa zavlečie
bolesť do zámku s kalichom.
Nieto tam hrobov, smrti strom.
Lúč slnka v čaši chveje sa.
Dúhy sa pretli v nebesá.
Ružové tŕnie – a ty kráľ.
Tak otvor oči! … dokázal!
Lolo Mintal 2000
Ukľudni sa, tak si ten link nechaj sám pre ...
Do kelu, načo by ti to bolo? to nik nikdy nikde ...
Ak si skutočne novinár, daj mi link, že J.Kuciak... ...
Toto s tým ale nič nemá! O nejakom drbnutom ...
Sviečky ano,manifestácie,majdany nie! ...
Celá debata | RSS tejto debaty