Vtipná kritika

Vajíčka biele. Krásne, vzácne, akoby – vianočné. snímka autor

Porovnanie kapitalistických a socialistických vajíčok: Biele vajíčka – tie som nevidel už tak dlho – až som si ich musel odfotiť v chladničke. Zaujímavé – za socializmu boli len biele, predávali ich na drobno – veľkosť A,B,C – mohol si si kúpiť aj tri, aj jedno – ale najčastejšie sa kupovali po 5 alebo 10 ks – zabalila ti ich na požiadanie do papierového sáčku predavačka. 5 ks do takého tenšieho, bieleho papierového sáčku, 10 ks do toho hrubšieho hnedého. Boli v plechovej bedničke pred pokladňou konzumu na dohľad, aby jedno z nich pri nakladaní do sáčku – ak tam zrovna nebola učnica – náhodou nevkĺzlo nenápadne aj do vačku kabáta mongomeráka… Vajíčka sú ako noty, daj sa Táňa do roboty… spievalo sa vtedy v Zlatej bráne. Moc dobre autor piesne vedel, že žena socializmu bola v štýle – ťahaj ku peci a var pre svojho despotu. Dnes je to občas aj naopak. Autor textu tu bravúrne nasugeroval vtedajším ženám, že nemusia spievať či tancovať zrovna na doskách, ktoré znamenajú svet, ale radšej sa vrtieť v kuchyni pri kastróloch kolo detí – tu https://www.youtube.com/watch?v=LWoQT5XY8Wc

Bola to éra mužov – patriarchát. Žiadne také motivačné čítanie kníh typu: boj s palicou – tai-či, čí-taj, ako sa pri tyčí tančí… Dnes je toto éra žien – matriarchát. Muži sedia doma, čítajú kuchársku knihu a bojujú s varechou a ženy si natiahli rukavičky, vzali do nich kufrík a sú manažérky. Ale aj tak na nich robia. Muž sa nezamestná tak rýchlo ako žena. Ťažko im dnes nasugerovať, že nemajú vyspevovať po Superstaroch, keď je na sporáku starý sup – teda ruská polievka. Každý kupoval zväčša lakomo – po 5 ks, viacej sa šetrilo – aby sa doma v chladničke opticky nezdalo, že ich je „ešte dosť“ a niekto zbytočne nedostal práve chuť na praženicu. Jedno stálo korunu, plat bol vtedy nástupný 1500 korún. Dnes v dobe konzumného obžerstva – sú zase už len hnedé vajíčka, ale nikto pod 30 ks na papierovej tácni – pri nákupoch hádam ani nejde. Za socializmu sa kupovalo naraz 15 – až dvadsať – len pred Vianocami – do veľkých sáčkov pre balenie hrušiek. No ale tiež na Veľkú noc – aby sa ušetrilo na kúpačoch. Každý sám namaľoval doma kraslice – výtvarné práce /ale ich najprv vyfúkol/ a tým „odmenil“ kúpačov. Lenže tí chceli peniaze! Vtedy čokoládových vajec ani moc nebolo. Dnes stojí jedno vajíčko – neviem už presne koľko, 30 ks asi 5 eur tuším, ale nástupný plat je 400 euri… Za socializmu ich babky v šorcoch ponúkali aj z domácej záhradnej produkcie na trhu – boli veľké pomaly ako husacie a žĺtok úplne červený – krásne.
Keď ich balili v konzume – najmä v sobotu – museli mať predbalené – lebo bola tlačenica. A ľudia sa dodatočne chodievali hádať, že jedno chýba, a je ich len deväť, alebo, že spodné bolo rozpučené. Vyvstala dilema – ale kto ho rozpučil? Predávačky tvrdili, že zákazník cestou z nákupu v taške, no a ten, kto reklamoval – zase, že to oni rozpučili pri balení do sáčku a naschvál ho dali dolu, aby si to nik nevšimol. No minimálne – vždy muselo byť podľa zákazníka aspoň naťuknuté… Predávačky zase tvrdili, že to by bolo vidno – sáčok by premokol. Zákazníci zas tvrdili, že sáčok premokne vždy až dodatočne – po ceste v taške a pýtali si Knihu prianí a sťažností na zvláštnom piedestáli – ktorú dnes už v predajni nevidíš a ak aj existuje, nikto nemá čas sa s ňou šišmať. Niekedy ich bolo nabalených len deväť – a zase sa prišlo dodatočne reklamovať s veľkým reptaním na režim. Predávačky sa hádali, že ich niekto asi vyrušil pri kladení do sáčku z debničky a rátaní. Ale nikdy sa ozaj nestalo, že by ich bolo niekedy v tom sáčku 11.

Inak, socializmus bol taký štedrý, že niekedy, keď si robil praženicu – naklepol si do palacinkára – pánvice a boli v nich už aj kuriatka v zárodku. Dnes máš vajcia len chladené, za socializmu si mal aj čerstvé – ale aj II. akosť – c

hladené. Za socializmu boli tieto biele – stále. Dnes máš tieto biele – už len akoby výnimočné, vianočné. Neviem, odkiaľ ich doviezli, ale zrejme to súvisí s vajíčkovou krízou a dvíhaním cien terajška. Rozbehli kamióny aj inými trasami. Len nedávno – neboli na pultoch vôbec – a zrovna pred Vianocami… Ó, aká náhoda. Išli sadisticky hore. Únia vajíčkárov sa úplne až tak potešila na obrazovke v TV novinách. Inak ako ornitológ môžem dnes potvrdiť, že oblé vajíčko – to je kuriatko – budúca sliepôčka. To ostré – to bude kohútik. A tak už v kúrniku hniezde vidíš, koľko bude čoho – keď sa to vysedí. Inak, neviem prečo, ale tie socialistické sa dosť často samé kotúľali zo stola, ale tieto kapitalistické – za žiadnu cenu. Boli ľahšie? Ťažšie? Väčšie, redšie? Ktovie?

Minule som v robote povedal, že si zakúpim na chatu dve – tri sliepečky a jedného kohútika a začnem ich chovať, lebo únia vajíčkárov ma už úplne vytočila s tými cenami. Veľmi sa mi kolegyne nasmiali, vraj, je to nesmierne ťažká práca a musíš im zhlobiť aj kúrnik a chodiť tam každý večer zatvárať. A vraj by mi ich aj tak bolo ľúto nakoniec zarezať – keď prestanú nosiť. Vraj mám ostať len pri tých mojich kanárikoch. Kúrnik, šopa. To som až taký mäkký? Vyzývam teda aj ja všetkých moralizujúcich ornitológov Slovenska, aby sa vzdali kántrenia a žrania hydiny, keď im tak veľmi vadí moje trýznenie kanaríkov a papagájov v klietke.