Vtipná kritika

Tak napríklad tieto moje nové kominárky – ovšimol som si – môžu byť vlastne takmer už pravoľavé. Nie sú najestetickejšie, funkčné však celkom isto. snímka autor

Odkedy sa tak lepšie pozerám pod nohy – všade vidím samé srdcia… Zdá sa mi, že taká obuv by mohla dvojnásobne zlacnieť. Chcel som písať o svojom novom návrhu na výrobu topánok, ktorý som vo svojej reportáži nedávno už naznačil http://bignewspaper.blog.pravda.sk/2018/01/15/ako-vypalit-rybnik-obuvnikom-tejto-doby/
Prosto som si všimol, že old Baťa, Kowalski, Lasocki aj old Deichman – všetci fabrikanti – topankári predávajú za jednotné ceny, zimná obuv od 29,90, potom 39,90 eur a takto to ide hore po desať. Naštval som sa, lebo tie ich topánky sú niekedy v kvalite ako tie do truhly – vydržia ti jednu sezónu. Kúpil som si teda tieto robotnícke kožené a jedny čižmy gumáky na vychádzky so psíkom aj záhradu – a vtedy som si to všimol… Nehovorím, že všetky modely, ale tie jednoduché celkom isto… Prečo oni nepredávajú – nevyrábajú topánky univerzálne, ktoré by sedeli na jednu nohu pravá aj ľavá? Podobné ako biele obrovité gumenné návleky u lekára 🙂 Najmä tie bez ortopedickej vložky… Vložku si aj tak dokupuješ sám – ak chceš – je vyberateľná. No jednoducho urobiť topánku tak, aby sedela rovnako na pravú i ľavú nohu… Ak sa ti jedna zošmochtá, rozdžuraví či odtrhne opätok – žiaden šuster ti to dnes už aj tak za lacný peniaz neopraví. Takto – mojím spôsobom by si nemusel kupovať celý pár… Dokúpiš len jednu – nemusíš vyhodiť hneď obe: zánovnú aj obstaróžnu… No a do tej novej – rezervnej – len vložiť vložku z tej obstaróžnej, alebo aj kúpiť novú vložku – lacnú. Obstaróžnu – džúravú – vyhodiť. Zánovnú ponechať, pripáriť k tej rezervnej – a je to. Topánky by sa mohli potom kupovať ako ponožky. Kúpiš si hneď dva páry, alebo len jeden kus navyše z jednej sorty – a ak sa jedna rozderaví – nahradíš ju tou treťou – pravoľavou a stále máš ešte v rezerve štvrtú – pritom je jedno, či je pravá, alebo ľavá.

Neplýtvajme, šetríme… Všetky modely aj tak nie sú – nemôžu byť moderné, niektoré sú aj tak len účelné a ľudia si ich nekupujú ani tak z prepychu, ako skôr z núdze. Napríklad gumáky, filcáky, galoše, ale aj niektoré poltopánky, sandále, ortopedické či tenisky. Nerozumiem tomu, že taký filantrop a ortopéd ako nebohý Deichmann, ktorý po vojne zmenil svet obuvi, na toto ešte neprišiel… A možno aj prišiel, ale toto – môj zámer – je skôr spotrebiteľská výhoda, menej však už výrobná… Však áno. Európa – prestaň už plytvať a obuj už konečne na tomto princípe svoju chudobu, a popri nej aj celý tretí – bosonohý svet…Mimochodom, prečo niektorí športovci – futbalisti, atléti nosia jednu tretru červenô a druhú modru – z machrovania, z plezíru. Prečo aj my takto nechodíme, ak nám ostane z dvoch druhov obuvi jedna dobrá pravá a druhá dobrá – ľavá. Prečo to hneď vyhodíme? Prečo musíme nosiť na nohách nevyhnutne dvojičky? Ktovie?

Keď som toto v duchu dopísal a vybehol z obchodu s obuvou, začul vo vnútornom sluchu melódiu tanečného muzikálu Horúčka sobotňajšej noci od Bee Gees ako za mlada, keď sa ešte reptalo v prítmí kina na socializmus. Hrozne nerád sa chválim, ale narodil som sa presne v ten deň, ako John Travolta – 18. februára. Ach, kdeže sú tieto časy https://www.youtube.com/watch?v=u1qN6gLbUMw