Vtipná kritika

Zdá sa vám, že tu nie je o vás riadne postarané? Nežartujte. snímka autor

Jak brilantné je toto guľaté zero, jazero, odrážajúc nepokojné a stále sa ženuce mraky ekonomickej mimiky, čiže ekonomiky trhavavého izmu, presnejšie mechanizmu. U-úúú. Narieka tu táto rieka, kde by tak kapor chytil fleka? Bravúrny systém ponuky a dopytu urobil bezo sporu svoje, reálne však len v teoretických intenciách. Vyšťavili nás, našu generáciu – mali sme práve vtedy tak okolo 20 – 25 rokov, a tak nás všetkých považujú za „študentov“. A povedali si: Hej, no tak keď ste štrngali kľúčmi, tak to si teraz ešte zaštrngáte, ale iba centíkmi. A generáciu našich rodičov poslali domov – do predčasného dôchodku, aj v 5o-tke a podobne. /Teraz to nám, otrokom božím – predĺžili./ Poslali domov tú istú „stratenú generáciu“, ktorá by si

Niet pracovných ponúk? Ale netárajte! Vy naničhodníci, darebácii. My sme 40 rokov museli pracovať na jednom mieste… A vy len striedate a striedate, furt vás len vyhadzujú. Kto chce, prácu si nájde.  No a čo, že ste si po nociach robili doktoráty, inžinieringy? Koho to „zajíma“? Veď je to len pierko za vaším klobúkom. Mazaj robiť na dôchodky. snímka autor

vždy len všetko všade „vyprosila“, ale žiaľ, nevedela by ani len zapnúť počítače. Vyhodilo by im to poistky ako tej zubatej učiteľke v Saxane. Pochopili, že s nimi by to dotiahli tak nanajvýš k Dubčekovi a kapitalizmu s ľudskou tvárou… A tak ich dali do dôchodkového odpočinku a stále im pridávajú na Vianoce a valorizujú, zhodnocujú teplé flečky, teraz už len dôchodečky, ktoré sú neraz vyššie, než naše platy… A ty? A ty? Je to brilantná volebná klientela: Etela aj Babuela. Práve teraz 427,64 eura priemerný slovenský dôchodok. A priemerný vek 80 rokov. No výborne. Za posledný polrok som zaznamenal už 5 mŕtvych susedov mojej generácie – náhle úmrtia – v práci a tak – okolo 50-tky.
Vyšťavili nás, našu generáciu. Každý už hľadá desiaty raz prácu – a znova začína – čaká, kým ho v novej firme konečne už aj zrovnoprávnia. A tak sa každý na tom jazere pomaly pádluje ako samohonka svojou práchnivou bárkou z orechovej škrupiny či narýchlo zhlobenej europalety – na pomyselný ostrovček o jednej palmičke – asi tak 5 x 5 metrov. Ou! Taký, aký bol vo vtipe americkej žuvačky buble gum. Všetci sa zachraňujeme. Výstižnejšie slovo nepoznám, povedal mi to kámoš – žurnalista. A niektorí sa už aj ledva s vyplazeným jazykom plazíme akoby po púšti Perzie, teda do penzie. Len to nie? Na svoj impotentský ostrov slobody, konečne na vytúžený schodok – dôchodok, kedy vlastne už ale zdochol dog. Však bude opäť pravidelný príjem – ty ješ a ja zas pijem – vybájený lízavý zmus, čiže socializmus. Ešte čosi skús, ale už aby to bolo čím skôr a nie, že len tento naokolo tu marazmus, trus a duchovný sadizmus. Tak nesnívaj už, veď práve ide autobus – plechukus – z obchodiaku teraz zadarmo máš cesty kus. Dôchodok? Zdochol dog, no nik nevie, ktorý a kde je zakopaný. No, my sme jeho šteňatá. A mo

Ste hladní? Nestačí sociálny program? Tak prosím. Lyžicu si ale doneste – je malária. snímka autor

žno to bol pes, ktorý tu ešte nedávno skákal veselo cez oves.
Prečo si myslíte, že demokracia je jedno neľudské zriadenie? Náhodou – dajú ti zadarmo polievku, aj kabát od koša, ba teplú deku zo Sloveny – no a koniec-koncov – pracovné ponuky vysokého rangu visia všade na rohu… Ani zatýkače. Vezmú vás ako inžiniera do KIE za sústruh, či doktora filozofie za pizzéristu… To len vám sa nechce robiť a furt si len kladiete otázku – pre boha, kde je moja hrdosť, česť a duša – a načo som vlastne študoval? No ale kde sú tí vychvaľovační novinári, ktorí chvália chválne rite tých našich slávnych politikov? Zvýšili si platy – Ou. Lenže, ani starý cigáň nežije zo svojich detí. Niektorí chlapci tu spreneverili socializmus a teraz sa ešte aj tvária, akí sú bossovia.
No ale veď toto je jedno násilie. Tuším, že na nich pošlem Verejnosť proti násiliu… Lenže, kde sa podela? A teraz ešte jedna parémia – isteže – z mojej hlavy, lebo ja za seba naozaj vlastne ani nemôžem:
V demokracii sa ti môže stať, že prídeš nedobrovoľne o prácu. Keď prídeš o prácu – môže sa ti stať, že si hladný. Keď si hladný, môže sa ti stať, že ideš protestovať. No a keď ideš protestovať – môže sa ti stať, že dostaneš VOX – POPULI /hlas ľudu/ presnejšie, po papuli. Teda, ak to skrátime – v demokracii sa ti prosto môže stať, že si hladný a ešte aj dostaneš po tej hladnej papuli. No to je ale impozantné.
Každý dôchodca, ktorý sa pri mne zastaví, zavolá mi a začne sa sťažovať na svoj príjem – ma iba informuje, že má väčší dôchodok, než ja plat. A toto sa týka aj 120-tich mojich kolegýň. Dobre, niektoré možno majú o 20 – 30 eur viac, ale to je rozdiel ich mesačného drenia a pohodlného ničnerobenia na dôchodku. Na každý deň driny majú o jedno euro viac v priemere za mesac. Ale veď oni – oproti dôchodku – robia, drú osem hodín denne za jedno euro!!! Ak tam zarátam aj dni, čo boli nedobrovoľne na ulici a spriemerujem to, zistím, že som ešte nadsadil a vychádza mi, že z ich príjmu dostanú takých 270 eur dôchodok. A to ti ešte dôchodca povie – ale veď čo – oni si ešte, mladí ľudia zarobia. Ale kde? No na tom Západe, predsa! Ale na ktorom? A kto ich tam vezme? Na tom brexitovom, či na ktorom? Do kelu, vy fakt ani len neviete, čo sa tu deje? Zaujímajú vás len vaše chodule – severské palice na vašich vydrbaných horách?

Nestihli ste obrátiť tabak – kabát? Nič sprivatizovať či znárodniť? Už nikdy viac nezaváhajte, ak vám je život milý. Za dobrotu – na žebrotu.  snímka autor

Dôchodca berie viac, než mladí ľudia – teda zadarmo, teda iba tým, že vstane ľavou nohou o pol desiatej a ide si kúpiť do konzumu mliečinko. Je jasné a ja som si to povšimol, že ľudská duša je totálne spriaznená a má náladu podľa výšky svojho konta… Nie som Sigmund Freud – ale ľudská duša a bankové konto – sú prepojené, spojené. Ja som tam mával desaťročia NULU… Nezmenilo ma to. Ale nechcite, aby som bol ticho a bol spokojný. Aj včera – mali sme vchodovú brigádu – zastavil sa dôchodca so psíkom odvedľa. Má o 50 Euri viacej než ja plat – a to ešte vyplakával, chcel sa dať ľutovať nejaký bývalý robotník… Ale výborne.

Aj minule, pri telefonovaní – vybavovaní – a stalo sa to aspoň stokrát. Začal mi tam vyplakávať dôchodca, dôchdkyňa, že koľko má málo príjem – dôchodok. A keď som sa teda už netaktne a drzo opýtal – KOĽKO – za čo ma nadriadení zdrbali – prezradili mi, že IBA – stále len viacej než ja. Menej než ja majú také dve percentá dôchodcov. A to musím drieť – a to som celý život musel na sebe makať – a nebyť pol života, napríklad, PANI domáca – po anglicky ani zaťať… Alebo na invalidnom… Nemal som ani každoročný zájazd Revolučného odborového hnutia do Juhoslávie, a ani do Tatier po stopách SNP. A nedávno – jedna učiteľka – sa mi sťažovala, že má IBA 700 euri dôchodok. Lebo ona vraj čiastočne vyučovala aj na výške… No super. A keď im poviem – no dobre – ale čo mladí – veď tí niekedy nemajú ani taký príjem ako vy – tak kedy budú mať, z čoho si percentuálne vyrobia taký „nízky“ dôchodok, ako máte vy? No tak vtedy ti ešte povie, že však oni ešte postupne dobre zarobia počas životnej kariéry… No dobre, ale ako si zarobia na taký aspoň dôchodok, ako máte vy – keď – sú polovicu svojho života na dlažbe, alebo na úrade práce? A agentúra hodí do koša ich životopis po 35-tich rokoch. Podľa EÚ by mali vedieť minimálne two foreign languages – teda ako vedel premiér za prvej republiky. 

Ale nielen toto mi pán boh dáva vypiť – vidieť. Občas sa stretnem – hovorím s niekým, kto má nepozná – ale ja jeho áno – poznám celé Slovensko už dávno. No a ona ti povie – dobre mu to tam vybavte, zariaďte, viete, no lebo môj Vlado – on teraz PREDNÁŠA na škole a on ma tým poveril, viete?… Hiííí!!! Toľká mocibažnosť…Toľká malosť. Toľké malomeštiactvo… No ale veď riť hrubú by ten prednášal na tvojej škole, keby ste tam na katedre nemali rodinu a – na tom istom konkurze stál vedľa mňa – pritom mal nižší titul, než ja… No vybrali, isteže, ehň, ehň – jeho. Keby to bolo podľa boha pravdy – až takto by ste sa tu vy nikdy nevzdúvali – a prednášal by tam niekto iný. Čiže ja osobne. Ale veď vaše šťastie je postavené na ponížení iného… A vy o tom ani len neviete? A z toho ste šťastní, že ste slepí, zate

Nechcete blcháč, kabát? Veznite si teda aspoň bundu. Vianoce už idú a zima bude dlhá. snímka autor

mnení? Taká málosť, duchovné krpáčstvo – uveličovať sa z toho, že budem dookola vyprávať a vyprávať, aký som ja ctihodný lektor.

Alebo iná pani – ale zariaďte mi to tam poriadne – viete, ja som tohto roku nakúpila kopu kožuchov a drahých vecí – no tak nech to tam aj mám všetko tak, ako má byť… Aby som sa nemusela sťažovať… Boha, taká mocibažnosť, citovlažnosť, malomeštiactvo – horšie než v dobročinnom spolku Humanitas – od Jesenského – Jožko Púčik a jeho kariéra… Presne ten istý typ človeka – akoby pani Ráfiková – veľká dáma – nosiť sa ani kuna celý život – za socializmu aj kapitalizmu v big kožuchu – iných ponižovať, nemať pre nich ani štvrť kila súcitu, ľudského pohľadu, nadhľadu – len aby sme sa nosili v kožuchu, všetko len v mene svojho hrubého, hrubosrstého zababušeného a zabušeného kožucha. Vyzerá v tom jak Medvedica Ľubica, jak ľadový grizly – ale ju to vonkoncom netankuje. Ale veď smrdí sublimovaným biolitom. Potom – keď ju vidím zababušenú ani babušku ešte aj v lete – ako lasicu ísť po meste, – iba sa zrehocem a to sa ešte díva – čo sa tak „priblblo“ rehocem. Lebo, viete ako – len blázon sa smeje ničomu… No… Veď keby si ty len vedela, čo mi dáva pán boh vyžrať… Presne ako Mináč v tej básni – …veď tu už aj tchor vznáša sa v líščom kožuchu…

Alebo poslankyňa: Ale veď čo mi to tu vyprávate, že toto sa nedá reklamovať tak a takto – veď som sama stála pri zrode toho zákona… A pritom nemá pravdu – to len počula robotníka, ktorého sme tam poslali, aby jej vymenil spotrebič. A ktorý sa jej chcel zaliečať až natoľko, že jej povedal somarinu, ktorú potom žehlili právnici aj s manažérmi dva mesiace… Inými slovami povedané – teta ani nevie za čo, aký zákon zdvihla ruku – či pravú a či ľavú, za pravicu a či demokratickú ľavicu. A teraz chce vyskakovať a myslí si, že keď ti povie, že je poslankyňa – tak kvôli nej zmeníš aj zákon, alebo urobíš niečo protizákonné. Najlepšie na tom je, že tá, čo dvíhala ruku naopak, než sa zákony brali a ani nepochopila ich praktický dopad. /Ale no do nekonečna ti budeme predlžovať záruku na tvoj vydrbaný mixér, veď už je tu komunizmus./Ale, čuj sa svete – dotiahla to až do europarlamentu! Áno, takých ľudí my potrebujeme, povedala si s radosťou EÚ…

Alebo ujo – celý zo seba uveličený: A nič vám nehovorí moje meno? Noó… Áno – ten môj synovec- áno, to on je hovorcom toho nášho vysokého štátnika a činiteľa… /No a koho to má zaujímať? Má to vysokú poľnohospodársku – vinársku školu a ten štátnik, neviem, či bol ožratý, si vybral k sebe namiesto novinára novinového vinára – a to sa mám teraz z neho akože pokakať?/ Raz mi povedal jeden známy – vieš čo, ale takto zvláštny ľudia – ako v tejto dobe – e

Tak ešte jedna ponuka práce.

šte neboli… Len teda slovíčko zvláštni nahradil trochu iným slovom.

No mňa toto všetko aj tak „nikterák“ nezmenilo, sorry. Klopete na nesprávne vráta, ak mi chcete dať najavo, akí ste velikáši, alebo akí ste ukrivdení dôchodkovým systémom. Nezávidím, majte, mnohí si to zaslúžite. Lenže ja ticho nebudem – to teda nie. Možno, že práve ten pán boh, príroda, osud, či karma – možno práve je tam nejaká vyššia inteligencia a možno to smeruje práve k tomu, aby som bol jej – jeho hovorca – keď už ma nevzali „do bandy“ rôzni píšuci politici, mocibažníci a citovlažníci. No priblblo sa smiať budem, pretože nemôžem za to, že mám v sebe istý typ jasnozrivosti. Dobrým sa otvárajú oči a vidia aj to, čo tí iní nikdy neuvidia… Asi tak to je, povedal mi to v tomto mojom rozhovore V Kubal https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2272892716063804&set=a.105059196180511.9782.100000292938724&type=3