Založ si blog

Ako autá odparentovali urbanistiku aj vtáčí spev

sv. Jozef Kupertínsky – ten dokonca aj lietal, levitoval.

V starej štvrti Žiliny – to ti je len zvláštne. Nachádza sa tam táto kaplnka – oproti katolíckemu domu. No a pokračovaním tejto kaplnky bol krásny starý kamenný plot /teraz je tam už len zatracené, smutné a pusté, ba bohapusté parkovisko/. A za tým charakteristickým plotom bol odjakživa objekt Slovenského zväzu chovateľov. Staršia, klasická budova, ale so svojim neopakovateľným a tajomným čarom – hneď na dvore klietky pre zajace aj holuby, voliérky, predajnička… Schádzali sme sa tam aj spontánne, trebárs cestou z práce. Stále akoby pripravené na výstavu, alebo aj burzu

Kedysi Dom chovateľov – dnes už len zatracené pusté, ba priam až bohapusté parkovisko so stoporenými rampami… foto autor

. Keď si tam vbehol cez bránku z ulice – paráda, dýchlo na teba kráľovstvo chovateľov s nádvorím, duchom tradície predkov. A v bufete – mohol si si dať aj pol deci alebo dva deci červeného vína na oživenie ducha, refreš, spamätanie sa z tejto temnej doby a opätovné nabratie farieb života do vlastnej tváre. Vskutku – ten kamenný plot bol pokračovaním akoby tej kaplnky. Aspoň ja som to takto vnímal – keď som bol dieťa – že je to spolu, no a že ten Ježiš svojimi rozpaženými rukami vlastne chráni celý tento objekt – vlastne najmä tie vtáčiky vo vnútri areálu… Mne to prosto splynulo – Ježiš a vtáčiky – to k sebe tak akosi ide… Aj vo filmoch vidíte, ako chlapča behalo po strechách a chytalo ich d

o rúk. Nielen on, ale aj František z Assissi – aj iní. Sv. Jozef Kupertínsky dokonca aj lietal, levitoval.
Viete, mal som v paneláku na sídlisku staršieho kamaráta /Ivan Barbierik, syn učiteľa/ – ten mal na balkóne dve andulky a škrečka, kupovali sme si v obchode na bulvári a zbierali hlinené zvieratká. Ja som býval na prízemí, balkón sme nemali, no i tak ma takto

ten kamarát zasväcoval do tajov chovateľstva. Prosto, mal ma rád. Chodievali sme aj do tej budovy na výstavy…Lenže teraz nedávno – budovu predali, rozzúrené a vycerené zubaté mechanizmy tejto doby bezbrehého zahusťovania building industry sa do nej natvrdo zahryzli a grandiózny plot neokrôchane vyvalili tiež, vzniklo tam len toto smutné a nejapné platené parkovisko so stoporenou rampou na diaľkové ovládanie a štyrmi biednymi stĺpikmi, akoby elektrický ohradník pre rožný statok – ich pyšne cowboyských či bujáckych áut. Priekupníctvo, prievozníctvo, spoplatňovanie a biznis – mýtnictvo, zákonníctvo, saducejstvo a farizejstvo.
No a keď som nedávno stretol krstného brat

Autá, autá, autá – no jedna nádhera. snímka autový tvor, presnejšie autor

ranca Ema z Tepličky na burze vtákov – dávno vám vravím, že som všudebílek /člena predsedníctva zväzu chovateľov/ – spýtal som sa ho – prečo to predali? (Nikdy nezabudnem, ako sme sa v detskom veku prikrádali na ich vidieckej záhrade ku kríkom s hniezdom mladých žltochvostov./ Vysvetlil mi, že budova je vlastne v časti gétho – a tak to bolo každý pondelok ráno vypáčené a vykradnuté. Nedalo sa to už udržať – nemalo to už význam… Namiesto toho – zakúpili vraj novú budovu v Strážove – na periférii… /Lenže kto tam teraz pôjde – bude chodiť tak ďaleko? Teta Droll?/ Každý predsa nemá také „bujácke“ auto, aby plánovane a organizovane vycestoval za Žilinu na výstavu či burzu, či schôdzu – alebo len tak – na kus rečí, poradenstvo./ A ak chceš nebodaj živelne naliať kalich vína – ducha snívania, čiže krv Pána do vlastnej rozbrieždenej svetlice – tak ťahaj sa zhrbiť do nejapnej krčmice – za rohom temnice…

Vtáky choval aj sv František z Assissi. Aj Ježiš – dokonca – maľuje sa takto – so stehlíkom v dlani. Sv. Ján Kupertínsky – ten dokonca natvrdo aj lietal, levitoval – vyletel nielen z kaplnky či jedálne.. . Kde je dnes tradícia, duch mesta, staré stromy a domy?


A tak sa chovateľstvo zase trochu viacej odtiahlo od človeka. Chovateľstvo – vtáky – niečo tak duchovné. Niet divu, že mi to splynulo s touto kaplnkou, okolo ktorej denne chodím – do roboty. Veď už len také kanáriky – začali ich chovať mnísi už pred 500 rokmi v Španielsku. Ale vôbec – všade kam prišli títo vyslanci duchovenstva – všade chovali aj miestne vtáčiky v klietkach – či v Afrike, či v Južnej Amerike. Dôkazy o tom nájdete aj v ornitologických atlasoch. Neraz tie nové druhy, vtáky popísali práve oni – ukázali ich aj vedeckému zoosvetu ako prví. Osobne som si uvedomil, že tá kaplnka vlastne nepatrí k tomu objektu až vtedy – keď ju – starú a peknú budovu – nehanebne vyvalili – odparentovali. A tak denne chodievam do roboty – aj oproti do družiny cirkevného gymnázia na obedy s kolegom Karolom /on je tvrdý vedec a materialista – ale dosť sa pousmial nad tanierom, keď som mu toto porozprával/ no stále mi tam – aj pri pohľade z okna von – stále mi tam voľačo chýba. Aj žiaci gymnázia vybehnú pred školu – na dvore síce impozantné ba malebné kŕmitko sťa chalúpka na stračej nôžke z rozprávky – no ale,

Kaplnka s Ježišom v old towne oproti Gymnáziu. Quo vadis, Homine? Do kebabu, Domine. snímka autor

deti, kde máte tie vtáčiky? Tá Noemova archa, ten ostrov slobody a vrch Ararat v centre zatraceného, biznisom zahriaknutého, zaplaveného a udychčaného old town-u, tá mi tam prosto, na teraz už štrbavej ulici, po slovensky povedané – tá mi tam stále neskutočne chýba.

P.S.: Po výjdení tohto článku – už jaksi s Karolom nejedávame v Gymnáziu sv. Františka. Najednou. Ó, aká náhoda. Vraj už nemajú kapacity. Ako veriaci – toto im ale neverím. Skôr to, že si moc všímam, hoci nejako zvlášť vši nemám… A tak som si teda povšimol aj to – že ale všetci ostatní tam jedávajú dodnes – bez hladu a aj ohľadu na to, že tam už nemajú pre nás kapacity, presnejšie pokapali city. Aza, Mária! Doma nikto nie je prorokom a ani pokrokom. Vyleteli sme z jedálne ani Jozef Kupertínsky, keď rozbil bratom riady. Čo Jozef, jak mons. Bezák. No to je ale impozantné. Osobne – viem hladovať, ale môj kolega si toto proste nezaslúži. Veď nič nevravel – len sa pousmial. Nerozumiem tomu, sú tam aj naši bývalí učitelia z vtedy ešte civilných škôl – teraz už dôchodcovia… Nielen oni ma učili hovoriť vždy a všade pravdu. Veď dobre. Takže, nielen chlebom je človek živý, dobrú chuť vám vospolok! Takto je to s vtákmi u mňa https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/vb.100000292938724/2255765301109879/?type=3

Aj takto sa žilo na Slovensku

18.05.2018

Reálna povesť života storočnej drevenice z Terchovej. Aktuálna snímka môjho brata Ing. Mariána Mintala - ajhľa - dodnes Poľana Hodoňova - je to tesne pred Terchovou, odbočka na Lutiše a potom viac »

Našiel som za sídliskom tajný poklad . . .

13.05.2018

[caption id="attachment_1452" align="alignleft" width="210"] Boh vravel Mojžišovi: Som všade, VŠADEPRÍTOMÝ, SOM ten, ktorý SOM. Nájdeš ma pod kameňom, v rozťatom polene - aj tam ma nájdeš... viac »

Nová iniciatíva za bicykel? Ale prečo až teraz?

09.05.2018

Mohla prísť už skôr. Mohol som nenápadne zakryť svoj niekdajší handycap, ktorý som mal ani starý cap.... A nielen ja. Totiž, veľmi často mi v poslednej dobre prenikne zo spravodajstva akási viac »

Turci

V maďarskej Tate na hradných hrách strelili historickou zbraňou Čecha do hlavy

21.05.2018 20:16

V historickej puške zabudol 30-ročný účastník hier nabíjaciu tyč, ktorou Čecha zasiahol do hlavy.

Graf, euro, lupa

India, Rusko a štyri ďalšie štáty chystajú zónu voľného obchodu

21.05.2018 20:10

India plánuje vytvoriť zónu voľného obchodu s Eurázijskou ekonomickou úniou, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Mária Patakyová

Ombudsmanka: Tretina porušení ľudských práv sa týka zbytočných prieťahov

21.05.2018 19:54

Podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej je právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov najčastejšie porušovaným právom.

Giuseppe Conte

Talianske Hnutie piatich hviezd a Liga severu navrhli za premiéra Giuseppeho Conteho

21.05.2018 19:31

Conte je univerzitný profesor a nováčik na politickej scéne.

bignewspaper

Neplašte svetu škovránky v cukrovej vate nad obzorom.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 91
Celková čítanosť: 97940x
Priemerná čítanosť článkov: 1076x

Autor blogu

Kategórie