Vtipná kritika

Ján Kratochvíl – vyletel zo zadných pozícii ani šíp na letošní Veľkej pardubickej – nik to už nečekal – už ho nik ani len nevidel, ani moderátor, ani kameraman, ani spoljazdci – len ja som ho držal v duši…

/BESEDNICA/ Keďže sa blíži 17-ty november, chcel by som, aby sme ho prežili skôr v spoločných optimistických a víťazoslávnych spomienkach na federáciu a mnohé dobré tradície a chvíle… Nedávno sa mi stalo toto, čo ma prenieslo do dôb minulých, spoločných.

MOJ KOŇ VYHRAL na posledných metroch – žena nemohla uveriť vlastným očiam – a ja som plakal……………. bežal lepšie než ľahký koník, ktorý stratil jazdca, predbehol úplne všetkých. A nik ho nevidel, ani kameraman, ani moderátor, ani Francúz na čele – len ja v tej duši. A ozaj sa tam na zakrute aj zjavil…
To, že som bol na vojenčine v Karlových Varoch – to už viete. Podobne, ako môj otec bol u hradnej stráže s Václavom Havlom v Prahe – tu fotku zavesím dodatočne – aj ja som si v Čechách našiel kamaráta. Bol ním Honz Kohoutek, dvojmetrový silák z Teplíc, Západné Čechy, vexlák a sveták. Naučil ma chodievať na dostihy cez vychádzky. Ja som tam nevyspytateľne vyhrával – aj poradie štyroch koní – čo nik nechápal… Koukali aj odborníci… Potom sme pili, oslavovali v grandhoteli Thermál na kolonáde aj Pube, aj vinárni Embassy. Pritom som na dostihy nikdy predtým nechodil.Veď, a kde? Kone som videl až keď prišli cirkusy a potom jediný v Žiline, ktorého mal posledný a nezničiteľný kulák, starý Zvara na bôriku – chodieval s ním za môjho detstva mestom.
Odvtedy mám v duši jedného silného koňa. A odvtedy mám v sebe aj akúsi zvláštnu tradíciu v tom, že keď zapnem v nedeľu na jeseň telku – vždy akurát predvádzajú kone na steeplchase, taxisov zabijácky příkop. Aj to som tu už písal. Najťažšie preteky old kontinentu… A letos – 20 koní včetně účastníků z Francie, Velké Británie či Německa. Jeden lepší ako druhý.
Čo chcem povedať? Žena a boh sú mi svedkom. Keď som dnes narýchlo videl štartovú listinu 127. veľkej pardubickej steepelchase – povedal som žene okamžite – vyhrá No time to lose, alebo Nikoleta. Žena zúrila, že sa na to vôbec dívam… Pritom tú listinu ani len nestihli pred štartom poriadne prebrať… Moderátorsky to zle zorganizovali. Ja som ďalej ani nešiel – keď som naďabil na toto famózne meno obsahujúce celú vetu – vedel som, že vyhrá. Nikas s číslom 2 skončila – ako vidíte sami – ublížila si. Ale aké bolo ženine aj moje prekvapenie – keď to ten môj favorit – naozaj aj vyhral? V posledných metroch o dĺžku koňa. Áno, v strhujúcom závere – český kôň zo stáje klasika Josefa Váňu – jazdec Ján Kratochvíl… Bože – veď bol už celkom vzadu – my horse, už ho ani nespomínali… Jak keby ho tam ani nevideli, jak keby ho tam ani nebolo… No vyletel dopredu jak jastrab, zaliali ma slzy spomienok. Mám stále v duši toho silného okrídleného koňa. A koľko dobrých koní – favoritov v tom bahne prosto popadalo… Totálne ťažký pretek. Lenže, musel vyhrať – ale veď som mu držal prsty ja! Ale, kde v bohovi – sa tam vôbec nakoniec vzal? Veď ho nik nevidel, ani kameraman, ani moderátor, ano moja žena, ani vedúci Francúz – len ja v tej duši. Ten moderátor tomu sám nemohol uveriť – už aj po prebehnutí cieľovej čiary sa vôbec nevenoval víťazovi, akoby naň celkom zabudol a žvástal zbytočnosti, kým sa nespamätal… Všimnite si to https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/2256764634343279/
Viem, že pred vami už teraz nepohiťáčim, mal som to avízovať vopred a mal som si vsadiť… Ja to však nesledujem – vždy sa zbadám až na jeseň, keď prepnem náhodou telku a práve tie kone predvádzajú na trať. Ale pred ženou a najmä pred sebou som duchovne pohiťáčil tak, ako málokedy. Nech žije pardubická. Poviete si – ako je to možné – neviem. To meno vám musí ihneď utkvieť v pamäti, skočiť do oka – musí to byť slávne a big newspaperské meno… Okrem toho študujem teraz anglinu, no tak sa ani nečudujem, že vyhral tento big kôň – No time to loose – Žiaden čas nepremeškať. K tomu všetkému ešte tento súvisiaci link z tradícií mojich dostihov, kde ich spomínam v niekdajšom mojom videu https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/1297747456911673/ no a ešte jedno pojednanie
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=343031832383245&set=a.184233594929737.44515.100000292938724&type=3&theater Tak celkom na záver aj toto – lebo stále mám v duši jedného strašne silného koňa https://www.facebook.com/photo.php?fbid=2195657893787287&set=a.1823528747666872.1073741848.100000292938724&type=3&theater
A tu je môj niekdajší článok z novín o koňoch http://www.smilebyhorse.cz/files/ckeditor/smile_5-web.pdf