Vtipná kritika

Toto bola tá káva za 8 korún.

A toto zase za 9 korún – už z toho Somálska.

/BESEDNICA/
Viete, spomenul som si… Pri humornej káve v robote… Na jednu epizódu zo svojho mladého života, presnejšie, zo života ešte komunistickej kávy. Predávali ju v jednoduchom papierovom sáčku za 8 Kčs – korún ako zrnkovú praženú Káva Štandard. Každý to považoval za super komfort – dať si aj kávu. Po vojnovej Melte a Cigórii to bola prosto Amerika – čo si tu budeme navrávať, priatelia? Predávala sa ako zrnková a centrálny mlynček v rohu predajne zavýjal najmä v sobotu ráno. Ale, kto už mal mixér – každý dvadsiaty občan – ten si mohol pomlieť aj doma. Kto nedočiahol – deti – pomlela mu to predavačka. Každý dodatočne prišiel reklamovať – že málo namleli jeho deťom, že toto nie je 50 gramov a podobne… No v horúcom mlynčeku občas aj mizla, lepila sa a tak každý lakomo vyšparával so skrúteným sáčikom z hrdla mlynca a trieskal – plieskal s klapkou na zachytenie sáčika na hrdlo… No bola tam vôňa ako v nebeskom raji – v celej predajni – fantastické, nafetoval si sa cocy – hneď ti bolo lepšie na duši, čiže na socializme. To bola lepšia vôňa než v Tuzexe. Takto si komunisti robili vlastne public relations – v každom konzume aj na dedinách – a ani o tom nevedeli… Aj preto priamo radím manažérom veľkoobchodov TESCO, BILLA a pod., že ako môžu byť takí máloverní a nevidieť, čo je to krása predaja potravín – aróma pohody hneď na prvé vstúpenie do predajne. Radím im zaviesť takéto mlynce zase v obchodoch – to robilo ducha chutí a aj celkovú spotrebiteľskú chuť do nákupu potravín, tovaru celkovo, malo to šmak.
Napísal som, že partajní vtedy nevedeli možno nič o význame vôní – ergonomike. Netušili, ale tá vôňa dnes robí nostalgiu. Čo ale vedeli – zdvihnúť štandard. Jedného dňa ich, totiž, napadlo urobiť aj kávu mletú – Extra špeciál – v komfortnom, nepriedyšnom, akože ináč – v červenom alobale. To bol ale nápad – už pomletú – za 9 korún. Chceli tromfnúť Ameriku… Chceli ulahodiť pracujúcemu ľudu, len o korunu drahšie – nemusíš sa už tlačiť pri mlynci a plieskať s ním na celú predajňu… Nik nám nebude rozbíjať mlynce – čiže socializmus. Lenže, tak, ako ju začala kupovať smotánka – najmä právnici, endžinieri a lekári – raz ju aj museli natvrdo a „bleskem“ stiahnúť z obehu. Bolo to si tak okolo roku 1968. Prečo – lebo kohosi z nej doma vystrelo až natoľko, že ho musel v nemocnici na infekčnom kriesiť primár Štúr nielen vlhkými uterákmi… A pritom –  doktor Štrosmajer z Nemocnice na okraji mesta si z chuti sŕkol z brilantnej šálky a sugestívne sa pozrel ponad rám okuliarov s lišiacky prižmúreným okom labužníka rovno do kamery….
Ibaže, vec NESTRPÍ ODKLADU… Tak, že šlo o vec, o radu – zvolali prísnu – akože ináč? – stranícku poradu – a milú kávu – dali ju na rozbor. A okresná hygienická správa pod mikroskopom s hrôzou zistila, naďabila – i oprela sa do toho rázne dokonca aj ŠTBé – že sa kdesi v Somálsku či v Kolumbii, ktorú sme podporovali vzájomným socialistickým kontraktom, obchodom a bratskou spoluprácou národov – no tak v tom Somálsku sa vraj do nej, nehanebne, totiž, ako to len povedať – ehň, ehň … somár – práve na tú kopu – tak, ako ju tam pod palmou už upraženú slnkom a na voľno – skladovali. A oni to tam vraj všetko dovedna – pomleli… vákuovo zabalili a predávali. Extra špeciál… No to bol ale malér. Vec sa rozkríkla, potvrdil mi to i teraz už nebohý právnik Dr. Lucký z nášho vchodu. Sabotáž socializmu – nik už nekupoval, hoci svietila vždy z diaľky na regáloch – je drahá – každý sa vyhováral. A mlel tú nepomletú Štandard ďalej, aby sám rukolapne videl a radšej sa už presvedčil, čo vlastne pomelie… Vláda sa naštvala -socializmus zúril, že sa okúňame a neskôr zo dňa na deň tú kávu natvrdo zdražela na 12 korún… Pravda, bola to len „ÚPRAVA CIEN“, povedali vtedajšie noviny 🙂 Len v denníku formátu big newspapers – jaksi – taktne vtedy radšej všetko už len pomlčali. Totiž, len aby sme v hanbe neostali. No to bolo ale impozantné, no to bol ale CHOZRASČOT. 

P.S.:  – Resumé: Však, že šlo o vec, o radu, zvolali prísnu poradu. Lež v komisii, čo zvolaná bola. Mal somár strýka svojho – vola: „Somár je káder vyspelý, pracovník plný zápalu. Že schybil? – My sme prispeli,
to veru v mieru nemalú. Bo mu tu nik z nás – hoci mohol – ni slovkom jedným nespomohol…“ Tak je, zvrieskli spoza stola – koryfeji vola. .. Tak somár, hoc somárom ostal, zas dobré miesto získal – dostal. I vystihnúc istú éru a všetkých predčiac krikom, urobil somár kariéru a stal sa odborníkom. Poza školu, poza plot, vyštudoval chozrasčot.

P.S.“ Do kelu, som s týmto článkom na prvom mieste v blogoch, konečne, netušil som, že káva je taká dôležitá a že tu strhnem masy k zúrivej a neochvejnej debate. A že si ju len tak ľahko nenecháte zobrať. Ani mi nejak zvlášť nenapadlo, že sa tu strhne takáto bitka o kávu socializmu, úplne jak nový 17-ty listopad 1989. Vidím, že ak by chcel niekto urobiť niekedy obrat nazad – nejakí politici – budú to musieť urobiť prizmou kávy, ktorú ľudia milujú. A to nemám za sebou žiadne politologické školenie. Utvorte koridor.