Vtipná kritika

/ESEJ/

Vždy, keď dáš niečo nové – začnú sa smiať, povedia – a čo mu hrmí?  Po dvadsiatich rokoch začnú ťa ľutovať, plakať – ale veď to už majú dávno aj v Paríži. A o štyridsať rokov začnú zúriť a kričať – ale veď to je už bežné všade na svete… A o 50 rokov sa zase len začnú smiať – lenže tentokrát už iba z vlastnej biedy. Ale ak by toto nemalo výjsť – kúpim si pustý ostrov – Pusté Úľany a spravím z neho Nové Kanárske Ostrovy.

Vymyslel som si. Nepotrebujem ani schválenie a ani eurofinancie a ani depeše z Bruselu. Konečne už niečo nové na našom big, great and large Slovakia. ČÍTAJTE – NEUVERÍTE:
Kedysi som vymyslel takúto parémiu: Neplašte moje škovránky v cukrovej vate nad obzorom… Čo som chcel vlastne povedať?
Denne som v práci callcentráku obkolesený stovkou mladých žien – jedna krajšia ako druhá, kypí to tam životom, humorom, nápadmi. Mladosť – radosť. Minule išla kolegyňa po Hlinkovom námestí v Žiline ráno do roboty a hovorila mi, že videla medzi kŕdľom túlavých holubov andulku. Videla ju dva dni po sebe, vraj zelená, kŕmilasa tam s holubmi, kde ľudia sypú omrvinky z kebabu na dlažbu. Niekomu ušla, uletela. Prišlo mi jej ľúto, hneď z roboty som tam bežal – aj dnes ráno, ale už tam nebola…
I pripomenulo mi to jeden dávny sen – projekt z mladosti. Ten sen som aj pred rokmi napísal do jednej zo seminárnych prác na Katedre žurnalistiky FF UK BA. A vtedy mi pán profesor Tušer povedal: „Vy ste taký melancholický… /Ách, áno./
Takže takto:
Povšimol som si už od detstva, že tu v mestách lietajú len sivé holuby a sivé vrabce. Naša eurofauna je prekrásna – Stehlík obyčajný, žlna, vlha, hýl, pinka, čížik, slávik, sýkorka, muchárik, atď. – Lenže sú tak zatlačené do hlbokých hôr, že ich človek nevidí nikde inde, než je ZOO, knižný atlas, alebo potom možno ešte súkromné vtáčie sanktuárium typu doc. Ladislav Saniga – na Liptove. Tie sú však verejne nedostupné. Aj preto mnohí ľudia na Slovensku hovoria každému vtákovi – zovšeobecnením – vrabec… Aj moja žena – tá mi raz povedala – vieš, kým som ťa nespoznala – ani som si nepovšimla, že tu vôbec kdesi v povetrí lietajú aj nejaké tie vtáčiky…
Chcel by som vychovať v záhradnej voliére väčší kŕdeľ zdatných exotických vtákov, ktoré by sa tu v týchto pomeroch uchytili, etablovali. Chcem ich vypustiť na slobodu – nech tu žijú, nemusia trebárs len v Austrálii, Afrike… Viem, že sa to už nechtiac a náhodou podarilo s niektorým druhom papagájov v niektorej krajine – ale tieušli z klietok – bola to náhoda. Ale toto – by bol môj zámer a nie náhoda. Sám otvorím vrátka na klietke, rozumiete? MOJ NOVÝ ŽILINSKÝ, SLOVENSKÝ A SVETOVÝ PROJEKT – dúfam, že som to napísal dosť jasne a nikto si to dodatočne neprivlastní ako svoju myšlienku či realizáciu… A ak si ju privlastní – aspoň mi neuprie jej pôvod, autorstvo. A nezačne mi potom dodatočne rozprávať – že ale veď vtáky lietali vždy tak, ako sa vraj podobne ako stromčeky v ovocných sadoch sadili vždy – dokonca aj za socializmu… Poviete si – a čo patentový úrad? Lenže ja mám toľko nápadov, že by som musel v živote chodiť len po patentových úradoch. No, ale, kto by potom telefonoval, hrbil sa a nechal sa denne buchnátovať rozzúrenou verejnosťou v callcentráku?

Kedysi som navrhoval aj mestský holubník – ale kdeže. Chovať túlavé holuby, vypúšťať ich pri slávnostiach ako lampióny šťastia. Ále – kdeže – zdecimovať… Len poslankyňa Zmajkovičová nabehla na túto filozofiu a na Deň mieru si kúpila štyri holuby a s mládežou ich vypúšťala na námestí v Blave pred palácom. Ale Fico ju chce teraz za neúspešné voľby – nahradiť…
Viem, že botanici a zoológovia iba nadávajú na rastliny aj živočíchy, ktoré tu niekto prinesie a zasadí – vraj narúšajú harmóniu a kultúru krajiny a podobné nezmysly. Pritom v budatínskom zámku šľachtici nasadili kvantum cudzokrajných stromov – dnes sú aj 300ročné – pre nás a vzácne. Všetci nechodievame na dovolenky, kde by som ich videl NAŽIVO? Ale napríklad cudzokrajné Korytnačky ozdobné, ktoré navláčili ľudia do jazera v Bojniciach – lebo ich už nechceli – príliš dlho žijú /pritom plačeme vedno s deťmi za škrečkom, keď po roku skoná/ – no tak tieto korytnačky vraj vytláčajú naše žaby a iné vodné živočíchy. Tie korytnačky tam – to tiež nebol žiaden zámer, projekt – to bola tiež len NÁHODA – vynútená náhoda – to len aby sme si rozumeli… v čom je iný môj projekt. Sme pritom iba neprajní prijať niečo nové, cudzie.
Lenže ja tvrdím, že tam, kde sa po mestách magistrátu nepáčia divé holuby sivé – treba vypustiť pestrofarebné papagáje. Ako inak, rozžiariť, premaľovať a rozveseliť tento politicky vážny a ponúry svet? Ako hovorím – podarilo sa to už živelne s Alexandrami červenohlavými. Sú to prekrásne vtáky – lietajú po meste, prinášajú zábavu, pestrosť, vedia aj pískať ako ľudia, dokonca aj rozprávať. Chodievam aj na burzu vtákov – chovatelia mi veľmi často hovoria, že mnohé teplomilné cudzokrajné vtáky sú dnes už tak otužilé – že ich možno chovať aj cez zimu na záhrade v chránenej voliére. A tak si myslím, že mnohé cudzokrajné vtáky by sa u nás prosto ujali a skrášľovali by naše mestá, parčíky. Uvažujem napríklad aj o červenozobých Ryžovníkoch sivých – biela forma. Čo poviete, páčili by sa vám lietať navoľno v mestách, parkoch, tu sú https://www.facebook.com/photo.php?fbid=211184272234669&set=a.2281075061912236.1073741860.100000292938724&type=3&theater Je to môj sen i projekt do budúcnosti – ktorý tu uskutočním zdarma – ale až na dôchodku, kedy budem mať dostatok priestoru a času na nachovanie kvantá – kŕdeľ vtákov, ktorý sa tu ujme a nepremôžu ho žiadne nevraživé vrany, straky, krutohlavci. Spestria nám oblohu i dušu. Dodajme záverom, že podobný projekt ovocného sadu – rajskej záhrady pre deti i dospelých som takto vymyslel na nete – a chytil sa ako pilotný pre celé Slovensko – poslanci ho začali budovať vo svojej veľkej sláve na žilinskom sídlisku Vlčince. Som na to hrdí, lenže zase ma každý len buchnátuje, ak poviem, že to je môj nápad… Kde je dôkaz? Link tu https://www.facebook.com/1004354129659707/videos/1186509601444158/ 

No a ešte aj tu https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/vb.100000292938724/1215539415132478/?type=3 

Pričom so zahraničnou tlačou to urobilo toto https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=2701

No čo sa tak dívate?

Chcem k tomuto všetkému napísať ešte aj nasledovné: Ako vravím – povšimol som si už od detstva, že tu v mestách lietajú len sivé holuby a sivé vrabce. Naša Eurofauna je prekrásna – Stehlík obyčajný, žlna, vlha, hýl, slávik, čížik, muchárik, atď. – Stehlíky chceli nedávno chovať v USA takto v prírode – vypúšťali ich tam hromadne ako dovoz z Európy – tak veľmi sa im zapáčili – ale neujali sa im tam. Podľa mňa si neuvedomili, že ich musíš najskôr chovať aj odchovávať vo voliére, aby sa aklimatizovali – až potom ich vypúšťať. Nie doviezť a hneď vypustiť. /Ako Lojzo poradil Amerike./ Opakujem – u nás sú naše vtáky tak zatlačené do hlbokých hôr, že ich človek nevidí nikde inde, než je ZOO, alebo potom možno ešte súkromné vtáčie sanktuárium typu doc. Ladislav Saniga – na Liptove. Tie sú však dostupné len málo žiakom a známym, zväčša poslucháčom kresťanskej katedry… No, lenže takto sa izolujeme do svojich záhradok ani sektári, pretože niektorým autorom takto síce vychádzajú knižky, a majú ich vydaných už úctyhodný počet – no na internet zdarma nič nedajú. Aj taký ornitoosvietenec ako je doc. Saniga – je zarytý nepriateľ internetu. Ale prečo nedá, nezavesí? Ak tam budú vtáky, možno deti nepôjdu na iné stránky, ktoré tam už sú… Veď nech dávajú zdarma a pastoračne tak – ako dávam už roky ja osobne svoje veci, projekty – za ktoré ešte aj vyhrmím invektívy… A to len preto, že nemám známosti, som neznámy, nemám sponzorov. Robte to ako ja – komu uškodí táto moja stránka a kto sa mi za ňu bude smiať – ak to niektorí aj tvrdíte https://www.facebook.com/Burza-chovate%C4%BEstvo-a-inzercia-vide%C3%A1-vt%C3%A1ky-ornito-zvierat%C3%A1-a-z%C3%A1hrada-671448286246835 nielen robiť si docentúriky, prednášať a nechať sa zbožňovať mládežou – zištne. Ornitológia a nebo plné vtákov – to nie je biznisík pre iba niekoho. Je to priestor pre všetkých. Treba robiť aj veci pastoračné – nezištne – zdarma, pre ľudí… Lebo takto si vytvárame svoje vlastné protéžované životíky napríklad na kresťanských katedrách, obkolesujeme sa múrmi – ale svetu nič nedáme – len našim žiakom – známym a našim vyvoleným. A teda nie sme o nič lepší, než boli tí skorupovaní komunisti, ktorých sme toľko a tak vehementne kritizovali – že to nakoniec sami radšej všetko dobrovoľne vzdali… Nojednoducho si tu vytvárame svoje vlastné školstvo, ohradíme plotom jeho dvor, jedáleň a nevidíme ani na ulicu. Lenže sýta, prekŕmená duša nič nevytvorí – skôr len tá hladná… A to je smutné. Lenže vtáky letia aj ponad ploty… Najmä, ak otvoríš vrátka záhradnej voliéry.  Existuje aj legenda – Ptáčnik z Alcatrazu, ten choval kanáriky 50 rokov vo väzenskej cele https://www.youtube.com/watch?v=ygGMVPbhE0o
Osobne sa venujem ornitológii už 50 rokov, ale ledva som sa o tomto docentovi vôbec niečo dopočul v rádiu Lumen – keď mu nedávno dávali sviečku s Muchárikom červenokrídlym – a potom ešte nedávno – keď som náhodou vošiel do spolku sv. Vojtecha kúpiť si prívesok – a bola tam náhodou jedna-jediná jeho kniha – o vtákoch.
Čo chcem napísať? No to nielen odparentovať Lojza zo všetkých ornitologických internetových stránok, prípadne redakcií, prípadne jedální cirkevných gymnázií, dobrú chuť, – len preto, že píše moc pekné eseje – a nové veci o ľuďoch aj o vtákoch… No lebo potom strácame na seba kontakty a nevieme o sebe navzájom a pritom príroda je naša a pre všetkých. Sme akýsi anonymní. No nebuďme neurózni z cudzích schopností. https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/vb.100000292938724/2255765301109879/?type=3 Ale veď aj mne sadajú plaché vtáky rovno na ruku na námestí – a to nemám na toto zriadenú žiadnu špeciálnu záhradu, len vieru a vzor Františka z Assissi, ktorého nik nepočúval až tak, že začal kázať vtákom i vlkom, ktoré pri tom krotli, načúvali a nasledovali ho až tak, že keď zomrel – vleteli za ním až do kostola nad katafálok