Vtipná kritika

Odfajčený nákupný košík – symbol svavoľníctva – vidím to skoro všade. foto: autor

ODFAJČENÝ NÁKUPNÝ KOŠÍK na VERIMBOHA z POTRAVINOVÉHO KOMBINÁTU niekde mimo cesty – neviem, či je toto výsada len Žiliny, alebo už aj celoslovenský jav.. Nedávno som zjastril takto „odfajčený“ nákupný košík a predtým iný – trochu menší – ale hodený až za plotom osirelého pozemku tu na žilinskom Bôriku. Potom ďalší a ďalší, Potom dokonca aj „vygebané“ old pečivo a chleba na roli – na družstevnom pozemku, presnejšie hnojisku. Hneď som futurologicky poňal, že potraviny ešte pôjdu hore.  Kde si to predpovedal? Tu – nezameniteľne už pred rokom https://www.facebook.com/1004354129659707/videos/1189556961139422/

Poviem vám rovno. Je to akýsi symbol arogantného blahobytu niektorých ľudí – tie vyhodené chleby a košíky. Myslím si, že niektorí nejapní Džúzovia sa dostali k moci a peniazom, vytláčajú celé vagóny „žrádla z konzumu“ – aj tri takéto veľké vozíčky z METRA a ladujú ich do svojich dodávok. Lezie mi to na nervy. Raz mi jeden naštvaný človek – možno zákazník z nejakého obchodu zavolal do roboty, povedal mi do telefónu a hneď zložil – bol to akýsi omyl pojašenca, ale riadne naštvaného: „Ty potkan hnusný, na Slovensku je už dávno konkurenčný boj o potraviny, rozumieš?“
Je zvláštne, ja si vám všetko pamätám. Mám takú sociologickú prácu, že komunikujem denne cez telefón s celým Slovenskom, živo vnímam nálady a viem predestinovať – predpovedať vývoj. A nedá mi nemyslieť si, či to práve nekorešponduje so situáciou takto opustených vozíkov, ktoré zrejme vyleteli za jazdy z dodávkového auta mimo cesty… Isteže – únia chlebárov aj vajíčkárov , maslárov sa už uchechtla aj v spravodajstve – že to ide hore – a ešte ej pôjde…
 Viete, keď som bol mladý – za socializmu – nebolo to s potravinami ani zďaleka tak, ako dnes. Nikde ste nevideli povaľovať sa ráno na ulici napoly nedopitú pet fľašu od coca-coly či iného nápoja, bagetu nezožratú, ktorú skŕmia už len holuby a podobne. Nikde ste nevideli autiak z reklamy, z ktorého revú: bumbo, jumbo, kombo, bombo – nejaký vydrbaný rapp a v ňom štyria típci s prevesenou rukou cez okno, vytetovanou kotvou na bicepse – ktorým z okna vyletí pet fľaša na chodník. Taký džús – to si niektorí dopriali len ak v nedeľu, ba možno až na Vianoce… Nebolo to nejako zvlášť drahé, ale bolo to prosto vzácne a veľmi sa na všetkom šetrilo, viac sme si vážili vecí, potraviny. Každý si radšej kúpil malinovku za 5 korún – sirup, postavil na kredenc a vydržala pre celú rodinu riedená s vodou aj mesiac. 

    Pamätám sa – keď som mal asi štyri roky, postavili na našom sídlisku obchod – Potraviny. Potom aj TUZEX. Teraz je tam už herňa. V nedeľu bolo všetko zatvorené – okrem kostola – a my sme občas s kamarátmi živo snívali pred výkladmi – aké by to bolo super – mať práve teraz unaháňaní takéto mrkvové džúsy značky Karotela či Karola – aké tam boli opreté o sklo z vnútornej strany, postavené v plechovkách do pyramídy. My sme veľa snívali, no máločo sa nám dostávalo. Ale neboli sme zlodeji a ani arogantí chumaji. Ak si potreboval našetriť si na rifle LEVIS, alebo motorku – išiel si prosto ráno rozvážať mlieko po sídlisku na káre, čo organizovala príslušná mliekáreň. Bola to drina jak hovädo, najmä cez zimu v závejoch a každý to nezvládol. Ale dalo sa nájsť aj niečo iné, ak si chcel byť hiťák a mať rifle, motorku. Presnejšie babu 🙂 Ale toto, čo sa deje dnes -no poviem vám – len hlad na nás. Deje sa to a je to vlastne zákonité, spravodlivé.
V tejto súvislosti chcem dodať: Príchod nových možností po roku 89 bol v znamení zjavného obžerstva. Už nie malé košíčky navlečené na predlaktí, ako nosievala Karkulka a v obchode skromne s jednou Karotelkou, ale priamo čoraz väčšie vozíky na kolieskach a doma hneď americké zrkadlové chladničky o dvoch dverách. Všetci sme sa začali prekrmovať a tlačiť z obchodných konglomerátov potraviny, neraz aj na veľkých vozíčkoch ako z vlakovej súpravy. Ládovať do rančrovera, landrovera… Niet div, dnes vidíte dokonca tie vozíčky len tak vyhodené z auta mimo cestu a poškodené… Zoberú do auta aj s vozíkom. Konglomeráty vytlačili z ulíc malé obchodíky s potravinami. Západ nás rafol na prepych a lacné potraviny, symbol blaha. Ale odrazu po rokoch nás začali zaujímať aj naše vnútorné orgány, pohybové schopnosti a celkový zdravotný stav. A tak všade zase rastú malé predajne s ekologickými, zdravými či údajne aj liečivými potravinami typu: Nature vitae, Slovenské výrobky, Farmárske výrobky, Zdravé výrobky, Liečivé potraviny, Bezlepkové potraviny aj iné… Zároveň pribudli rôzne preventívne sondy u lekára – nie práve najpríjemnejšieho charakteru, a vcelku nie tak najpríjemnejšie prehliadky- odrazu – zistili sme, že zdravá strava, potraviny a potravinové kombináty – to je v živote vlastne aj to najdôležitejšie. Musíš nielen dýchať a piť, ale aj jesť, no najmä zdravo tráviť. Nezabúdajte na to. Obžerstvo je zakázané dokonca aj v Biblii.