Vtipná kritika

——————Týmto populárno-náučným videom smerujem k iniciovaniu realizácie svojej esejistickej myšlienky využívania zdrojov energií lacno, úsporne, efektívne, novátorsky. Sledujem na záhrade vodu v sudoch, sledujem predpovede Iľka, Jurčoviča, vízie EÚ, sveta… Na Slovensku nielen tento rok – leje a leje ani z krhly. Aspoň tu, na horniakoch. Ešte som ani raz nepumpoval zo studne… Konkrétne ide o úžitkovú vodu, ktorej je nad nami plná obloha s rozlohou oceána, no my nie sme zatiaľ inšpirovaní jej využitím zdarma. A nemusí to byť na výročie Svetového dňa vody, Svetového dňa púští, na Medarda – môže to byť hneď. Nemusíme čakať, kedy tieto zlepšenia a nápady preberú ľudia, ktorých krajina sa nachádza niekde na púštiach a zase – predbehnú nás. A my len budeme hundrať, že sú to špekulanti z perzských trhov… Môžeme začať sami od seba v predstinu a vzácnou či nelacnou – možno i stále zdražovanou – tekutinou /pitnou vodou/ prestať zalievať svoje bytové jadrá najmä v mestách na barbarský spôsob.

     Človek sa nemusí narodiť v znamení vodnár – aquarius, aby vedel, že táto životadárna tekutina má hodnotu všade a bude ju mať čoraz viacej oveľa väčšiu aj na Slovensku. Nasvedčuje o tom zmena klímy a aj fakt, že vrchní mocibažne a citovlažne Chcú spoplatniť už aj studne – ťažko však spoplatnia dážď. No na druhej strane – ako sa to odberateľsky správame k vode? Veď je to viacej než potravina, viacej než nejaká kvapalina. Je to životadárna tekutina, v ktorej vznikol život a aj my samotní – a po čase – vyšli z nej darwinovsky až na súš.

V krajine máme slušne vyriešenú povrchovú vodu vplyvom vybudovanej Vážskej kaskády, nik však reálne neuvažuje o spodných vodách, ale najmä o vodách atmosférických. Týka sa nás takáto iniciatíva, ochrana životného prostredia, ako aj myšlienka zlacňovania energií? Je to rovnaká otázka, akoby sme sa pýtali, či je voda mokrá… A v tejto motivácii mi napadlo realizovať inštaláciu rezervoárov – vodných – lodných kontajnerov priamo na strechy našich panelákov, prípadne aj s lievikovitými strieškami pre rozšítenie plochy záchytu vody. Tu by sa zachytávala a uskladňovala kvalitná atmosférická voda – ktorá nám neraz spôsobuje i povodne, záplavy a škody. Už tu by sa dali eliminovať jej náhle prílevy a zaplavenia záhrad, domčekov či polí – neraz pustošiaca škoda aj na súkromných majetkoch. Už tu by vznikala regulácia oných zlopovestných záplavových kopovitých oblačností tohto veku. V podstate by už tu začínala regulácia zdvihnutých riečnych korýt.

Atmosféra je na Slovensku – ale aj inde – v čase dažďov a leta – plná vody. Na Medarda kvapká napríklad aj 40 dní. Doslova nám nad hlavami letia celé barely, ba kontajnery, ktoré sa náhle zlejú a putujú do útrob zeme bez úžitku. A v mestách – ihneď sú „skanalizované“. Voda nám pretečie medzi prstami bez toho, že by sme sa ňou aspoň ovlažili. Pritom najmä májový dáždik je dokonca vraj aj liečivý – požehnaný. Čo takto sa ňou občas aj osprchovať? Vyhriať ju môže na streche aj slnko na príjemnú letnú teplotu vlažnej vyfiltrovanej voňavej vody. Tak práve mäkká voda z atmosféry – neexistuje lepšia na luxusné pranie našich gazdiniek – len ju dostať – zviesť do automatických práčok v bytových jadrách. Mäkká voda šetrí bielizeň i práčku – neobsahuje usadeniny a vodný kameň. Teda – ak by sme ju zachytávali, mohli by sme ňou zásobovať jednotlivé byty domov na celých sídliskách, celých mestách, ba možno aj v celej krajine. Voda by takto slúžila zdarma svojmu účelu a bez čerpadiel na elektrinu by nemusela byť neekonomicky vytláčaná proti gravitácii – akoby proti srsti. Naopak, samotná zemská príťažlivosť nám ju bude postupne spúšťať do bytových jadier. Naozaj nemusí pretiecť zo strechy bez úžitku priamo do inak už vybudovaných kanálov SEVAKu. Stačí, ak radšej pretečie do tých istých kanálov s úžitkom – ale útrobami našich bytov. Stačí ju len klasicky odraziť či „zahátať“.

Možno by osožil jeden pilotný projekt, ktorý by ukázal, overil ekonomickosť tohto počinu a myšlienka či realizácia by sa šírila postupne ďalej. Čo keby ten projekt bol práve v našom meste? Stačilo by vyskúšať najskôr na malej štvorbytovečke. A že by strechy boli škaredé s kontajnermi? Ale vôbec nie viacej, než sú už teraz svojimi výťahovými šachtami – strojovňami. Tie buď už ani nevnímame – lebo sú súčasťou panelákov – alebo ich na výškových vežiakoch prosto ani nie je vidieť. A že by boli kontajnery na streché plné vody ťažké? Nie. Typizované jedenásťposchodové paneláky na sídliskách majú medzi balkónmi jalové zvodové šachty, kde by sa dali urobiť nielen rúrové zvody do bytov, ale medzi balkónmi aj priečky a menšie pomocné rezervoáry napojené na ten hlavný strešný kontajner – 1000 litrové barely vždy pre dva byty vedľa seba. Tak by sa váha vody rozložila. Z nich potom rozvody cez kumbál za stenou až do jadier kuchyne či kúpelky. Tieto byty sú ako stvorené už vopred na takúto realizáciu. K dnes už bežnému zatepľovaniu fasád bytoviek by mohla takto pribudnúť aj táto moja – ďalšia nová ekonomická investícia pre bežných občanov.

P.S.: Samozrejme, že toto kontajnerové zabezpečenie domácnotí vodou sa dá realizovať všade tam, kde sa býva, alebo existuje odberné miesto vody – teda aj v rodinných domoch. /Ja viem, že sa aj mierne už využíva – ale nie na sídliskách v panelákoch. A v tom je MOJ PROGRES./ Zberný vodovodný kontajner sa dá umiestniť aj mimo chalupy najmä tam, kde stojí domček na kopci či v brehu – nad horizont budovy do kaskády, alebo ho jednoducho postaviť na vyvýšenú konštrukciu na pozemku – napríklad osadiť na naukladané na seba panely tak, aby tlačil vodu do chalupy samospádom. Nemusí byť špeciálna ekonádrž – stačí napríklad aj prispôsobený lodný kontajnér – môžete ho aj zakopať pod horizont. Robil som aj ekonávratnosť – prepočet na bežný panelák 7. poschodí – áno, pri bežných slovenských zrážkach aj v Žiline /v roku 2007 tu napršalo až 669,7 mm/ môžeme sa sprchovať, prať, umývať riad, či splachovať, záchod, zásobovať bidet zdarma – vodou z oblohy – veľmi lukratívne.
P.S: Viem o tom, že systém zdržných nádrží na záhradách sa robí napríklad v USA už od roku 89. Voda sa však postupne prepúšťa – nevyužíva – ide len o reguláciu tokov. Viem, že niečo podobné robí odnedávna aj mesto Zvolen. Ale – len, čo som sa chytil tejto aj iných zelených myšlienok – začala EU pumpovať na Slovensko peniaze na zelené projekty. Teda práve teraz. /Neviem však zakladať firmy a naháňať ekonomiku. Viem len písať a filozofovať. Ale viem, že na toto – realizáciu sa narodili iní/. Ja tvrdím, že vplyvom nárastu kopovitej oblačnosti treba vodu nielen zadržovať a prepúšťať fázovito v nádžiach na záhrade, ale ju aj využívať a to aj vo veľkom – práve aj na panelákoch – najmä – v mestách. Toto je hudba budúcnosti.

Práve mi hovorí kolega v práci, že ako to bude, keď nebude pršať. No predsa tak, že toto bude len alternatívny zdroj, ktorý sa pri nedostatku vody automaticky prepojí na ten klasický – v zime. Bude fungovať trištvrte roka – aj to stačí. No môže aj z nazberaného a natopeného ľadu a snehu. Nemusí sublimovať. Ale s týmto sa iste naši technobratia dobre už radi porátajú. Veď budú namiesto nás slávni a prachatí. Je však škoda nechať túto myšlienku plávať zadarmo dolu Váhom, alebo zobrať si ju do hrobu. Hoci mi často moji mladí, draví kolegovia dnešnej doby občas hovoria – že mám radšej s týmito svojimi vecami, citujem „za živa radšej skapať“, než si to nechať takto zadarmo opájcnuť… Moje kráľovstvo však nie je z tohto sveta. Myslím aj kolektívne, aj za ľudí, aj za národ. Všetko ostatné ohľadom tejto inovácie nájdete v tomto mojom videu. Budem rád, ak vás zaujme – názorné doplnenie – verbálny pokec občianskeho aktivistu uprostred sídliska, čiže mňa osobne https://www.facebook.com/alojz.mintal/videos/vb.100000292938724/1784769864876094/?type=3&theater